Pozrite si
Štarty Falcon Heavy, 2. najsilnejšej rakety súčasnosti po SLS (Starship/Super Heavy nerátame, keďže na orbitu zatiaľ neletela) nezažívame často, ale vždy je to pozoruhodné divadlo. Najmä synchrónne pristávanie bočných stupňov boostera je, ako povedal Elon Musk, „epické“.
V tomto roku už Falcon Heavy vyniesol 16.januára do vesmíru americkú vojenskú družicu USSF-67 a 1. mája telekomunikačnú družicu ViaSat-3 Americas. Aktuálne je pripravená ďalšia misia tejto rakety, siedma od roku 2018, a tá bude výnimočná. Poletí s najťažšou telekomunikačnou družicou na svete Jupiter-3 o hmotnosti 9 200 kg na prechodovú dráhu ku geostacionárnej. Aj pre SpaceX pôjde o najťažší náklad dopravovaný na dráhu prechodovú ku geostacionárnej (GEO).
Obsah pokračuje pod reklamou
Štart zo štartovacieho komplexu LC-39A v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride bol naplánovaný na stredu 26. júla s 99-minútovým štartovacím oknom od 23:04. ET (u nás štvrtok 27. júla o 05:04 SELČ). V prípade komplikácií je záložné štartovacie okno plánované o deň neskôr, v rovnakom čase.
Ukázalo sa, že opodstatnene. Štart bol zastavený zhruba minútu pred zapálením 27 motorov Falcon Heavy a uskutočniť by sa mal presne o 24 hodín, čiže 28.7.2023 o 05:04 SELČ. Dúfajme, že tentoraz to vyjde.
Oba bočné boostery v tejto misii boli predtým použité pri vynášaní USSF-44 a USSF-67. Po oddelení od centrálneho posilňovača v plánovanom čase + 00:02:25 po štarte pristanú oba bočné posilňovače Falcon Heavy na pristávacích zónach 1 a 2 spoločnosti SpaceX (LZ-1 a LZ-2) na Cape Canaveral Space Force Station na Floride. Centrálny stupeň je síce nový, ale bude v tomto prípade zahodený.
Povedzme si pár zaujímavostí aj o vynášanej družici. Tá má okrem názvu Jupiter-3 aj označenie EchoStar 24, pretože firma Maxar ju vyrobila pre spoločnosť EchoStar Corporation.
Satelit má hmotnosť 9 200 kilogramov, čo z neho robí najťažšiu geostacionárnu družicu a najťažšiu komerčnú družicu, aká kedy bola vypustená. Obrovskú hmotnosť má na svedomí palubný hardvér na poskytovanie širokopásmového pripojenia s celkovou kapacitou 500 Gbit/s. S touto pridanou kapacitou sa viac ako zdvojnásobí dátová priepustnosť súčasnej flotily dvoch satelitov Jupiter. (Jupiter-1 má celkovú konektivitu 120 Gbit/s a Jupiter-2 200 Gbit/s.)
Viac ako tretinu hmotnosti Jupitera-3 však tvorí takmer 3 500 kg pohonných látok. Palivo sa bude používať na premiestnenie satelitu z prechodovej na geostacionárnu dráhu, ako aj na udržiavanie dráhy družice počas jej približne 20-ročnej životnosti. Svoj diel užitočného zaťaženia si vyžiada aj 14 solárnych panelov rozdelených do dvoch krídel, ktoré budú dodávať satelitu energiu na prevádzku.
Satelitnú flotilu Jupiter vlastní a prevádzkuje spoločnosť Hughes, ktorá cez tieto geostacionárne družice poskytuje službu vesmírneho internetu s názvom HughesNet. V rámci nej umožňuje pripojenie pre lietadlá, námorné lode, vidiecke komunity a riedko osídlené regióny po celom svete. Jupiter 3 bude operovať zo slotu 95 stupňov východne na geostacionárnej obežnej dráhe, čo mu umožní pokrývať severnú a južnú Ameriku.
Užívateľom poskytne prenosovú rýchlosť 100 Mbit/s, čo je s prižmúrením oka podobné rýchlostiam cez satelitnú sieť Starlink. Tá však v skutočnosti dokáže ponúknuť aj niekoľkonásobne výkonnejšiu konektivitu, nehovoriac o latencii. V prípade Starlink sa pohybuje na úrovni okolo 60 ms, kým z geostacionárnej dráhy to bude vďaka veľkej vzdialenosti až okolo 600 ms. Fyzika nepustí.
Rok 2023 má byť pre Falcon Heavy doteraz najrušnejším. Ďalším štartom tejto rakety by mala byť misia NASA Psyche k rovnomennému kovovému satelitu, ktorá má štartovať medzi 5. a 23. októbrom tohto roku.
Štart Falconu Heavy s misiou Jupiter-3 môžete sledovať naživo na kanáli SpaceX.
Aktualizácia: Takže ani odložený piatkový štart sa neuskutočnil a SpaceX opäť presunula štart o 24 hodín na 29. 7. 2023 o 05:04 SELČ.