Zem tesne minie polkilometrový asteroid

Vedci predpokladajú, že zrážka našej planéty s planétkou o priemere desať kilometrov by znamenala katastrofu fatálnych rozmerov. Oproti nej bol pád tunguzského meteroitu len vlahým vánkom, nakoniec, tunguzský bolid mal odhadom priemer len niekoľkých metrov.

Tyranosaurus rex dopad asteroidu nerozchodil. My by sme dnes s celou našou technologickou mašinériou asi nedopadli lepšie. Obr.: Answers

Trochu hororu

Ak hovoríme o fatálnej katastrofe, nemáme na mysli scenár prihlúplych sci-fi, v ktorých húfy vreštiacich komparzistov utekajú do hôr pred vlnami tsunami. Po dopade takéhoto telesa, ktoré by svojimi rozmermi sotva prekrylo jedno väčšie mesto, by totiž zanikol nielen človek ako biologický druh, ale s najväčšou pravdepodobnosťou všetok život na zemi, vo vzduchu, aj v moriach a v riekach. Došlo by totiž nielen k „vypáleniu rybníka“, ale aj k odpareniu oceánov a dôkladnej sterilizácii zemského povrchu. Optimisti tvrdia, že napriek tomu by sa život mohol uchovať – v hĺbkach väčších ako 2 km a po miliónoch rokoch by sa opäť rozliezol po povrchu planéty aj v moriach, ktoré by medzitým napršali naspäť. Akurát by neboli zďaleka také slané, ako dnes.

Asteroid 2012 QG42 – polkilometrový „macko“ preletí v blízkosti Zeme. Foto: EPA

Takéto stretnutie sme tu pravdepodobne za posledné dve miliardy rokov nemali, ale niekoľko menších zrejme áno. Počas druhohornej katastrofy bol stret s asteroidom pomerne akceptovanou príčinou zániku dinosaurov a možno aj iných druhov. Napriek tomu najrozsiahlejšie vymieranie druhov počas permu na konci prvohôr, kedy zaniklo až 90% všetkých morských a 70% suchozemských živočíchov, nespôsobil „úder zhora“, ale zrejme vulkanická činnosť a otrávenie oceánov sírovodíkom. Aby sme sa však vyhli prípadnému ničivému dopadu asteroidu, alebo jadra kométy, je dobré tieto telesá monitorovať, aj keď na dnešnej technologickej úrovni, by nám aj včasné varovanie sotva pomohlo. Rozbíjanie asteroidu jadrovými náložami pripomína snahu zastaviť rútiacu sa lokomotívu výstrelmi zo vzduchovky. Ale ostal by nám možno aspoň čas na evakuáciu ohrozenej oblasti.

Zatiaľ sme v pohode

Podľa všeobecnej klasifikácie je potenciálne nebezpečným asteroid, ktorý má priemer aspoň 100 metrov a minie Zem vo vzdialenosti menšej ako 0,05 AU. Astronomical unit, čiže astronomická jednotka = stredná vzdialenosť Zeme od Slnka. 

Dráha asteroidu 2012 QG42 na pozadí nočnej oblohy. Zdroj: The Virtual Telescope Project 2.0

Najnovším návštevníkom, ktorý sa hodlá na nás pozrieť zblízka, je asteroid 2012 QG42 s priemerom pol kilometra, ktorý preletí vo vzdialenosti 0,05 AU od Zeme v piatok 15. septembra 2012 o 06:12 SELČ. 1 AU = cca 149,6 mil. km, 0,05 AU teda predstavuje stále asi 7,48 miliónov kilometrov, čo je mimochodom zhruba 19,5x väčšia vzdialenosť, ako zo Zeme na Mesiac. S tou zrážkou to teda až také „horúce“ momentálne nebude (chvalabohu).

Ale v roku 2039 sa asteroid do blízkosti Zeme vráti a minie nás v štvornásobne menšej vzdialenosti ako dnes – 0,014 AU. Ani to nie je dôvodom na paniku, pretože stále budeme mať bezpečnostný odstup o veľkosti dvoch miliónov kilometrov. Pomerne často však evidujeme aj prelety objektov v koridore medzi Zemou a Mesiacom a tam to už začína byť vážnejšie. Našťastie, obvykle ide o pomerne malé objekty – meteority, ktoré by sa zrejme pri zrážke so Zemou v atmosfére rozpadli na niekoľko menších častí a z veľkej časti by pred dopadom zhoreli. Najnovšie informácie o polohe a sledovaní asteroidu  2012 QG42 nájdete na stránkach virtuálneho teleskopu.