d pristátia pojazdnej sondy Curiosity na Marse 6. augusta 2012 prešli síce už dva týždne a najväčší ošiaľ už opadol, ale záujem širokej verejnosti stále trvá. „Trochu“ ten ohník zvedavosti udržiava aj samotná NASA, pretože pozitívna publicita americkej kozmickej agentúre vyhovuje rovnako, ako ktorémukoľvek inému vedeckému pracovisku. Ak ste závislí na prísune financií z akýchkoľvek zdrojov – súkromných, či štátnych – je dobré, keď je sponzor pozitívne (najlepšie nepretržite) motivovaný.
PREČÍTAJTE SI: Curiosity je na Marse. Otvára novú etapu kozmického výskumu
Opatrnosť nezaškodí
Aby sme však vedcom a konštruktérom z NASA nekrivdili, nábeh každej podobnej misie trvá pomerne dlho, pretože vedci musia starostlivo otestovať všetky agregáty a spätnú väzbu komplikuje vzdialenosť Marsu od Zeme. „Ping“ v tomto prípade dosahuje celé minúty a počas životnosti sondy bude aj horší. Pracovníci v riadiacom stredisku preto zažívajú svojich „7 minút hrôzy“ (toľko momentálne trvá cesta rádiovému signálu z červenej planéty na Zem) aj dnes. Vyzerá to možno trochu smiešne, keď to testovanie „beží“ v rytme – 1. deň čiernobiele zábery skrz prachový kryt, ďalší deň fotíme bez krytu, potom spravíme farebnú 360 stupňovú panorámu atď., ale precíznosť má svoje dôvody.
Zábery kamery s vysokým rozlíšením na palube Curiosity, vrátane panorámy krátera Gale.
Po dvoch týždňoch konečne prišiel na rad jeden z hlavných vedeckých agregátov sondy, analytická kamera s laserom a spektrometrom ChemCam (Chemistry and Camera instrument). Cieľom dvojročnej misie Curiosity je totiž hľadanie vody, hoci aj chemicky viazanej v horninách, stôp po živote a prieskum terénu, v rámci ktorého by mal marsochod vyliezť na štít Mount Sharp v kráteri Gale.
Robot síce dosiahne priemernú rýchlosť 90 metrov za hodinu, ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Preto pôjde o „beh“ na extrémne dlhú trať, minimálne z časového hľadiska. Päť kilometrov vysoký štít bude sonda zdolávať možno počas celého trvania misie. Metodika pohybu „prískokmi vpred“ je v neznámom teréne na mieste, nech má marsochod akúkoľvek umelú inteligenciu. Riadiaci tím na Zemi si určite nenechá vziať zodpovednosť preskúmať každý jeden úsek cesty kozmického robota. Prípadný krok do priepasti by totiž zmaril omnoho viac než len oných 2,5 miliardy dolárov, koľko by mal projekt celkovo stáť.
Prvý nástrel laseru v ChemCam schytal „korunovačný kameň“.
„Hviezdne vojny“
Test ChemCam dopadol dobre. Curiosity vypálila z laserového dela sériu 30 impulzov v priebehu 10 sekúnd do kameňa s kódovým označením N165. Kameň dostal aj symbolické pomenovanie Coronation (korunovácia). Následné záblesky analyzoval spektrometer, ktorý na základe zistených vlnových dĺžok dokáže identifikovať chemické zloženie materiálu. Hoci výkon lasera je obrovský a presahuje 1 MW, trvanie impulzov je len cca 5 ns. Energia impulzu je teda len 5 milijoulov a stačí iba na roztavenie horniny o veľkosti špendlíkovej hlavičky. Málo na „hviezdne vojny“, ale dostatok na chemickú analýzu. ChemCam má celkovo tri spektrometre, schopné rozlíšiť 6144 vlnových dĺžok z oblasti ultrafialového a infračerveného žiarenia a viditeľného svetla. V ďalšej fáze budú vedci testovať pohybový aparát, Curiosity sa teda vydá na svoju prvú trasu s cieľom v asi pol kilometra vzdialenej oblasti Glenelg.
Kráter Gale s masívom Mount Sharp, ktorý je cieľom misie Curiosity. Zdroj: NASA
Aj na svojej prvej výprave bude sonda analyzovať zloženie pôdy a horniny a testovať všetky vedecké prístroje a agregáty. Stále pritom ešte nejde o samotný hlavný vedecký výskum. Riadenie majú zatiaľ v rukách najmä inžinieri, ktorí potrebujú dokonale odskúšať systémy sondy. Až keď všetko dobre dopadne, odovzdajú „kľúčiky od zapaľovania“ vedcom z výskumu, ako sa vyjadril jeden zo šéfov projektu počas tlačovej konferencie po pristátí sondy.
Ďalší prieskumník o dva roky
Curiosity je zatiaľ úspešná a v NASA si zrejme povedali, že železo treba kuť pokým je horúce. Oznámili preto, že v marci 2016 vypustia k Marsu ďalšiu sondu. Dostala názov InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) a má skúmať geologické pomery, zemetrasenia a podložie na Marse.
Získané poznatky majú pomôcť pochopiť zloženie aj ďalších planét slnečnej sústavy. Pôjde o statickú sondu a projekt by mal byť podstatne lacnejší ako Curiosity. Náklady bez dopravy majú dosiahnuť 425 miliónov USD (345,5 milióna EUR). Prvé vedecké výsledky by mala sonda InSight odovzdať v októbri 2016 a jej životnosť je tiež plánovaná na dva roky.
Foto: NASA