Ktovie, či to má niečo spoločného s údajnou legendárnou zbraňou Nikolu Teslu (a ten ich vraj vyvinul viacero), faktom však je, že tento americký vynálezca srbského pôvodu vo svojich laboratóriách vyrábal blesky bežne. Občas sa mu podarilo aj „trochu“ zdemolovať vybavenie a povráva sa, že prišiel aj na kĺb tajomným guľovým bleskom.
Aj dnes sa pomocou Teslovej cievky dajú vyrobiť celkom slušné blesky. Obr.: Techeblog
Isté je, že prírodný blesk má neuveriteľnú silu a pri priamom zásahu dokáže napáchať poriadne škody. Ale aj podstatne slabšie elektrické výboje majú deštrukčný potenciál dostatočný na to, aby sa dali využiť napríklad na vojenské účely.
Americká firma Picatinny Arsenal z New Jersey vyvíja zbraňové systémy práve na báze „vrhania bleskov“, informoval Gizmag.com. Vývojári sa pritom inšpirovali prírodným bleskom, ktorý si pri svojom vzniku tiež vytvorí akéhosi „predskokana“, odborne nazývaného líder, aj to len za istých fyzikálnych podmienok (vodivosť ionizovaného vzduchu). Zariadenie dostalo názov „laserom indukovaný plazmový kanál“ (Laser-Induced Plasma Channel, skrátene LIPC) a už z označenia je čiastočne zrejmý princíp jeho fungovania.
Cieľ sa najskôr ožiari sériou silných laserových impulzov, ktoré v jeho okolí, ale tiež na spojnici medzi cieľom a zbraňou vytvoria oblasť ionizovaného plynu, resp. plazmy. Tá je, na rozdiel od vzduchu, elektricky vodivá a následne po takejto vodivej ceste vyšľahne elektrický výboj, blesk, ktorý má deštrukčné účinky na zasiahnutý objekt. Okrem mechanického a tepelného namáhania spôsobí zásah elektrického výboja aj sekundárne elektromagnetické pole, ktoré môže napr. zničiť elektronické obvody vo vozidle aj v prípade, že je prúdový impulz odvedený do zeme.
Zásah bleskom z LIPC. Obr.: U.S. Army
Laserové impulzy v LIPC majú výkon až 50 gigawattov, ich energia však nie je veľmi veľká. Trvajú totiž príliš krátko, len dve nanosekundy. Stačí to však na vytvorenie vodivej cesty z plazmy, po ktorej príde skaza v podobe blesku. Elektrický náboj výboja vytvára elektrický prúd, ktorý si hľadá cestu najmenšieho odporu smerom k nižšiemu potenciálu a skončí spravidla v zemi. Cestou však napácha škody, ktoré môžu vyradiť z činnosti nepriateľské vozidlá, osoby, alebo napríklad zneškodniť nevybuchnutú muníciu.
Picatinny Arsenal priznáva, že výskum nie je bezproblémový, ale počas praktických experimentov v januári 2012 bol údajne dosiahnutý významný pokrok. Výskum naďalej pokračuje a ak sa podarí odstrániť niektoré riziká a nedostatky (výkonný laser môže potenciálne poškodiť časti zariadenia a ani s bleskami nie je radno špásovať, ako sa na vlastnej koži presvedčil aj Nikola Tesla), určite sa objaví akási nová generácia plameňometov. A ktovie, snáď táto technológia nájde uplatnenie najmä v mierovom a civilnom sektore, napr. pri obrábaní kovov.