Tento týždeň dorazili k Marsu ďalšie dve vesmírne misie – najskôr 22. septembra americká sonda MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile Evolution Mission) a o deň neskôr indická sonda MOM (Mars Orbiter Mission). Na obežnej dráhe nášho vesmírneho suseda tak začína byť slušná prevádzka a k tomu pridajme rovery Curiosity a Opportunity.
Sonda MAVEN bude obiehať po eliptickej dráhe s najnižším bodom 150 kilometrov. Výška bude počas misie niekoľkokrát upravená a postupne znížená na 125 kilometrov. Takto bude detekovaný a zosnímaný profil atmosféry Marsu až k jej nižším vrstvám. Najvzdialenejší bod dráhy bude vzdialený 6000 km. Sonda MAVEN bude merať atmosféru a povrch planéty v ultrafialovom spektre.
Tip: Curiosity má opäť vŕtať do Marsu. Narazila na ťažký terén
Zaujímavý primát dosiahla so sondou MOM nazývanou aj Mangalyaan India. Táto krajina sa stala prvou kozmickou mocnosťou, ktorá úspešne dosiahla Mars na prvý pokus. Ako vtipne poznamenal indický premier Narendra Modi: „Vo chvíli, keď bola táto misia pomenovaná MOM (angl. mama), vedel som, že nezlyhá. Mama nikdy nesklame.“
Indická kozmická agentúra ISRO sa úspešnou misiou stala popri americkej NASA, európskej ESA a Sovietskom zväze / Rusku štvrtou krajinou, ktorá dokázala vyslať sondu k Marsu. Sonda vychádza z technológie indickej lunárnej sondy Chandrayaan 1, ktorá na obežnej dráhe Mesiaca pracovala od novembra 2008, do augusta 2009.
Plánovaná orbita sondy MOM je elipsovitá orbita so vzdialenosťou 376,5 km – 80467,2 km nad povrchom Marsu. Sonda z obežnej dráhy vykoná rôzne merania a na Zem bude posielať farebné snímky v strednom rozlíšení.
Umelecká vízia sondy MOM/Mangalyaan na obežnej dráhe Marsu.
Termálny infračervený spektrometer sa zameria na detekciu chemického zloženia povrchu planéty a medzi prístrojmi bude aj detektor metánu. Prítomnosť metánu v marsovskej atmosfére patrí k nerozlúšteným záhadám. Periodicky sa objavuje a mizne a dodnes nie je jasné, či ide o metán organického, alebo anorganického pôvodu. Ak by sa potvrdila prvá možnosť, nasvedčovala by prítomnosti živých mikroorganizmov na Marse.
Pozrite si: NASA dala zelenú rakete, s ktorou pocestujeme k Marsu
Sonda MOM sa s nákladmi niečo vyše 74 miliónov dolárov stala najlacnejšou medziplanetárnou misiou, informoval portál Xinhua. Indickej agentúre ISRO pri komunikácii so sondou MOM pomáha svojou dátovou sieťou Deep Space Network kontrolovanou z Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene aj NASA.
Foto: NASA, Wikipedia