Technologické inovácie napredujú míľovými krokmi a uvedomuje si to aj Tatra Banka, ktorá dnes oficiálne otvorila Elevator Lab, do ktorého sme mali možnosť nahliadnuť.
Elevator Lab má ponúknuť priestor k rozvoju inovatívnych technológií, kreatívny pracovný priestor, mentoring odborníkov, zaujímavé podujatia a praktické ukážky prototypov, ktoré ukazujú možnú budúcnosť bankovníctva.
Do roku 2020 bude 95 % elektrických zariadení súčasťou IoT a 30 % digitálnej interakcie bude prebiehať skrz hlasové ovládanie, úplne bez obrazoviek. Takúto víziu nám dnes Tatra Banka ukázala v inšpiratívnych priestoroch HubHub a k tejto budúcnosti môže výrazne prispieť práve Elevator Lab, ktorý sa môže stať strediskom inovácií na Slovensku.
Oficiálneho otvorenia Elevator Lab sa zúčastnil aj humanoidný robot Pepper, ktorý dokáže reagovať na ľudí, obslúžiť ich a v neposlednom rade aj tancovať. Skutočný dôvod jeho účasti na otvorení je ten, že ho v blízkej budúcnosti možno stretnete v niektorej pobočke Tatra Banky.
Pepper dokáže privítať klientov a poskytnúť im prvotnú interakciu s bankou. Jeho schopnosti sa však budú neustále rozširovať a neskôr by mal byť schopný vykonať väčšinu úkonov na pobočke v banke. Bankovníctvo budúcnosti však zasahuje aj ďalej, než len do pobočiek.
Súčasťou budúcich automobilov by mohol byť platobný systém, ktorý umožní vodičovi zaplatiť za tankovanie, mýto alebo donášku jedla priamo spoza volantu. Súčasný prototyp sa spolieha na dotykovú obrazovku, no hotový produkt bude postavený na hlasovom ovládaní, vďaka ktorému sa bude môcť vodič sústrediť na riadenie vozidla.
Zaujímavou vlastnosťou tohto systému je aj prepojenosť kreditnej karty s ostatnými kartami používateľa. Ak teda vodič natankuje na svojej obľúbenej čerpacej stanici, k jeho kreditnej karte sa automaticky prirátajú vernostné body. Rovnako by to malo fungovať v potravinách, kde už nebudeme musieť vyťahovať vernostné karty. Body budú viazané priamo na kreditnú kartu.
Čo sa týka pozornosti, na tú sa zameriava Tatra Banka aj pri vývoji mobilných aplikácií a internet bankingu. Snímanie pozornosti, mimiky a mozgovej aktivity umožňuje určiť, kam sa používateľ pri interakcii s aplikáciou alebo stránkou pozerá, čo pri tom prežíva a ktoré prvky na stránke si všimne skôr. Tieto pokročilé dáta sa následne odzrkadlia pri návrhu nového používateľského prostredia, ktoré môže byť opäť o niečo intuitívnejšie.
Vývoj nového softvéru však samozrejme zahŕňa množstvo ďalších aspektov, do ktorých sú zahrnuté aj rôzne potreby, zvyky a preferencie používateľov. Aplikácia musí vyhovovať rôznym typom používateľov a každá súčasť softvéru musí byť pre používateľov jednoduchá a intuitívna.
Spoznať návyky klientov pomáha aj databáza, ktorá na základe trvalého bydliska, platieb, výberov a ďalších bankových interakcií zobrazuje, kde najčastejšie využívajú klienti svoje bankové služby. Tepelná mapa môže napríklad odhaliť, že veľký počet zákazníkov má pobočku banky príliš ďaleko a banka ju môže na základe toho presťahovať.
Podobne môže banka zistiť, že zákazník s trvalým bydliskom v jednom meste, v skutočnosti používa bankové služby v úplne inom meste a na základe toho mu ponúkne osobného bankára v meste, kde ho skutočne potrebuje.
Časom by sa používateľský zážitok mohol zmeniť aj pri bankomatoch 2.0. Tieto bankomaty si napríklad môžu pamätať, v akom jazyku ich klient používa a či si pri výberoch tlačí potvrdenku. Pri ďalšej návšteve sa stačí prihlásiť bezkontaktnou kartou, smartfónom, hodinkami (a čoskoro možno aj pomocou Apple Pay) a všetky klientove preferencie už budú v systéme uložené.