Dnes je Medzinárodný deň DNA a zároveň si tento rok pripomíname 70. rokov od objavenia DNA – dvojitej špirály nesúcich genetické inštrukcie pre vývoj, rast, fungovanie a rozmnožovanie všetkých známych organizmov a mnohých vírusov.
Chemická DNA bola prvýkrát objavená v roku 1869, no jej úloha v genetickom dedičstve bola vedecky preukázaná až v roku 1943. V roku 1953 James Watson a Francis Crick, s pomocou práce biofyzikov Rosalindy Franklin a Mauricea Wilkinsa zistili, že štruktúra DNA je dvojzávitnicový polymér, špirála pozostávajúca z dvoch reťazcov DNA navinutých okolo seba.
Tento prelom viedol k významnému pokroku v chápaní replikácie DNA a dedičnej kontroly bunkových aktivít vedcami. Samozrejme, Watsona a Cricka neminula Nobelova cena a od tej doby môžeme datovať vznik modernej biológie.
DNA je skratka pre deoxyribonukleovú kyselinu, organickú chemikáliu komplexnej molekulárnej štruktúry. Komplikovaný je nielen názov, ale aj to, čo predstavuje. Nie je to nič iné, ako tajomstvo života a presne takto obaja vedci ohlásili svoj objav. Ten sformulovali v článku Molekulárna štruktúra nukleových kyselín: Štruktúra pre deoxyribonukleovú kyselinu, vyšiel presne pred 70. rokmi, 25. apríla 1953 v časopise Nature.
Vďaka objavu DNA dnes funguje veda a medicína na úplne iných základoch ako dovtedy. Aj v boji s koronavírusom vedci skúmali DNA pacientov s cieľom zistiť, ako genetika ovplyvňovala náchylnosť k infekcii. Závažnosť ochorenia totiž neovplyvňoval len vek a zdravotný stav, ale aj zdedené gény.
DNA je už roky postrachom zločincov, ktorých dokáže usvedčiť mikroskopický kúsok z tela. Prirodzene, vo verejnosti azda najviac rezonuje možnosť určiť pomocou DNA otcovstvo. DNA pomáha určovať nábeh na rakovinu či Alzheimera. S modernými technológiami je možné zistiť prakticky čokoľvek. So vzorkou DNA si môžete aj na Slovensku dať urobiť personalizované vyšetrenie, napríklad vašu reakciu na liečivá, plánovanie rodiny, športový potenciál či zníženie telesnej hmotnosti.
DNA je zložená z lineárnej postupnosti základných stavebných jednotiek, tzv. báz. Sú štyri a označujú sa skratkami svojich názvov, písmenami A, C, G a T. Ľudská DNA sa skladá z dovedna vyše troch miliárd (3 x 109) báz. Je teda vcelku pochopiteľné, že všetky jej tajomstvá sme za 70 rokov nestihli objaviť.
Zatiaľ si teda nemôžete vybrať potomka s IQ 190, dokonca ani s modrými očami. Oveľa väčšia škoda však je, že zatiaľ nedokážeme zostaviť štruktúru DNA tak, aby sme mali zdravých potomkov. Keď si však uvedomíme riziká, ktoré sa po otvorení takejto Pandorinej skrinky vyskytnú a prirátame možné zneužitie, je to zrejme aj dobré tak, ako to je.