Pozrite si
V článkoch venovaných kryptomenám sme už písali o peňaženkách, druhoch kryptomien či ich podpore zo strany štátov. Teraz sa zameriame na kryptomeny v súvislosti so Slovenskom. V tomto článku sa tiež dozviete, aká je u nás podpora kryptomien zo strany verejnosti, podnikov, politikov, alebo či treba kryptomeny zdaňovať.
Bitcoin ako oficiálne prvá kryptomena vznikla v roku 2008. Odvtedy ubehlo už viac ako 10 rokov. O kryptomenách sa na Slovensku začalo viac hovoriť približne v roku 2014, a to najmä s rastúcou popularitou kryptomeny Bitcoin. Ten najväčší boom však prišiel v rokoch 2016 a 2017, kedy hodnota kryptomien prudko rástla a hovorilo sa o nich doslova všade.
Dodnes si pamätám, ako som na jeseň 2017 sedel v kaviarni a rozprával som sa s kamarátom o Bitcoine. Vedľa pri stole sedela partia manažérov a hovorili o tom, ako hodnota Bitcoinu prudko rastie a porovnávali, kto koľko na Bitcoine zarobil. Kryptomeny pobláznili množstvo Slovákov, ktorí sa do nich rozhodli investovať nemalé peniaze a niektorí aj veľkú časť úspor.
V tomto období sa tiež na Slovensku objavili prvé kryptomenové automaty, kde ste si mohli „fyzicky“ kúpiť Bitcoin. Podpora zo strany verejnosti počas najväčšieho boomu pôsobila niekedy až tragikomicky a trochu to pripomínalo investície v podvodné pyramídové hry v 90. rokoch, ktoré sa nakoniec zrútili ako domček z karát.
Všetci si mysleli, že na prudkom raste rýchlo zbohatnú, no niektorým sa to vypomstilo v januári 2018, kedy hodnota kryptomien na čele s Bitcoinom začala prudko padať. Neskôr sa stabilizovala, no pôvodnú vysokú hodnotu už nedosiahla. Politickí predstavitelia štátu sa ku kryptomenám príliš nevyjadrovali.
Pravdepodobne najvýraznejšie zarezonovalo vyjadrenie ministra financií Petra Kažimíra, ktorý začiatkom minulého roku oznámil, že finančná správa plánuje upraviť zdanenie príjmov z kryptomien. Odvtedy je zo strany politikov o kryptomenách skôr ticho napriek tomu, aké veľké peniaze do nich ľudia aj na Slovensku investujú.
Ako zdaňovať kryptomeny na Slovensku?
Čo sa týka zdanenia kryptomien, ministerstvo financií dlho nevedelo, ako pristupovať k tejto problematike. Nakoniec vydalo metodické usmernenie, ktoré malo zabezpečiť jednotný výklad pri zdaňovaní zisku z kryptomien. Zisky z obchodovania s kryptomenami sa zdaňujú tak, ako ostatné, alebo iné príjmy.
Zdaniteľné príjmy však možno znížiť o výdavky, ktoré boli potrebné na dosiahnutie príjmov. Daň z kryptomeny je tak 19 %, prípadne 25 % pre fyzické osoby v závislosti od výšky základu dane. Zisk z kryptomien zároveň podlieha aj zdravotnému odvodu vo výške 14 %. Práve poslednú položku množstvo ľudí kritizuje.
Banky a organizácie
Na kryptomeny reagovali aj slovenské inštitúcie. Národná banka Slovenska sa napríklad vyjadrila, že Bitcoin nemá legálne vlastnosti bežnej meny a aj preto nespadá pod národnú kontrolu. Na druhej strane, Rada Európskej únie vydala v prvej polovici minulého roku direktívu, ktorá mala byť implantovaná do členských štátov do 18 mesiacov.
Táto direktíva sa týka najmä regulácie kryptomenových búrz, ktoré musia dodržiavať štandardy proti praniu špinavých peňazí, a tiež proti financovaniu terorizmu. Niektoré slovenské banky tiež majú problém s prijímaním, alebo odosielaním financií na kryptomenové burzy či peňaženky a jednoducho takéto transakcie zablokovali.
Na Bitcoin a ďalšie kryptomeny reagoval aj súkromný sektor. Na Slovensku vzniklo niekoľko internetových obchodov, ktoré ponúkajú nákup či predaj kryptomien. Nechýba tiež zvýšená pozornosť zo strany médií.
Taktiež vzniklo niekoľko internetových stránok, ktoré sa venujú analýzam kryptomien. Niektoré obchodné reťazce, alebo internetové obchody s elektronikou dokonca ponúkajú možnosť platby v Bitcoinoch.
V Bratislave či v Košiciach dokonca existuje donášková služba, ktorá podporuje platbu v kryptomenách. Pokiaľ si chcete pozrieť kompletnú ponuku miest, kde sa dá platiť Bitcoinom, stačí zájsť na stránku coinmap.org, kde nájdete označené, ktoré prevádzky podporujú takéto platby. Niektorí zamestnávatelia tiež ponúkajú svojim pracovníkom výplaty v Bitcoinoch.
Po celom Slovensku tiež vznikli organizácie, ktoré propagujú kryptomeny vrátane osvetovej činnosti, ako sú prednášky či workshopy. Do slovenčiny sa začali prekladať knihy o kryptomenách a na YouTube sa objavili rôzne analytické videá od slovenských investorov.
Čo sa týka osobností, zo Slovenska do kryptomien investuje, a tiež vystupuje na prednáškach zabávač Ján Gordulič. Zo slovenských inštitúcií na kryptomeny napríklad reagovala Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá spotrebiteľov varovala pred rôznymi podvodmi, a tiež pred investovaním do kryptomenových projektov, ktoré môžu fungovať ako pyramídové hry.
Jedným z najväčších projektov na Slovensku spojeným s kryptomenami je Paralelná Polis, centrum pre kryptomenových nadšencov, v rámci ktorého nájdete Bitcoin kaviareň, coworking space CryptoHub, či dokonca inštitút kryptoanarchie, ktorý kombinuje vedu, umenie a technológie.
Na Slovensku tiež vzniklo občianske združenie Blockchain Slovakia, ktorého hlavným cieľom je spájanie výskumníkov, developerov, podnikateľov, regulátorov, investorov a verejnosť s cieľom podporovať blockchain technológiu na Slovensku.
Slovenské kryptomeny
K začiatku marca 2019 je na stránke coinmarketcap.com registrovaných viac ako 2 000 kryptomien a zoznam sa neustále rozširuje. Pri takomto počte je logické, že niektoré z týchto kryptomien majú pôvod aj na Slovensku. Najznámejšia slovenská kryptomena je DECENT.
Ide o kryptomenový projekt, ktorý využíva decentralizáciu na vytvorenie bezpečnej a transparentnej platformy na zdieľanie súborov. Spomeňme tiež OneGram, kryptomenu, ktorá je krytá zlatom. Na Slovensku dokonca vznikla aj kryptomenová zmenáreň Kryptotop. Nechýba množstvo nadšencov, ktorí sa rozhodli zarobiť na ťažbe kryptomien.
Nemáme tu síce také klimatické podmienky, ako na Islande či v Rusku, kde sú serverovne prirodzene chladené, no aj tak sa u nás nájde pár firiem, ktoré sa venujú takejto ťažbe.
Regulácie
Čo sa týka regulácií, výhodou je, že Slovensko nepatrí medzi krajiny ako Čína, Irán či India, kde kryptomeny podliehajú prísnej kontrole. Dalo by sa tvrdiť, že samotná Európska únia reaguje na kryptomeny dostatočne benevolentne a nezakazuje obchodovanie s nimi.
Na druhej strane kryptomenové burzy podliehajú prísnej regulácii, a to najmä kvôli anonymite používateľov. Aj preto v posledných rokoch došlo k zmene pravidiel pre kryptomenové burzy.
Ak sa chcete napríklad teraz zaregistrovať na niektorú z väčších kryptomenových búrz, musíte posielať niekoľko spôsobov overenia vrátane fotky občianskeho preukazu či inej identifikácie. Takýmito krokmi sa má zabrániť tomu, aby dochádzalo k financovaniu terorizmu, alebo k praniu špinavých peňazí.
Uvidíme, ako sa budú kryptomeny na Slovensku vyvíjať tento rok a či pribudne viac firiem, ktoré sa tomuto relatívne mladému odvetviu budú venovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že stabilizácia trhu s kryptomenami výrazne pomohla.
Zdroj