Suzuki Swift je doslova kráľom v meste

Suzuki Swift donedávna nepatrilo medzi autá, za ktorými by ste sa na ulici obzreli, vždy to totiž bolo malé, jednoduché auto, ktoré plnilo základnú úlohu, dokázalo preniesť posádku z bodu A do bodu B.

Viac som od neho nečakal ani ja. Všetko sa však zmenilo s príchodom poslednej generácie, ktorá je oveľa modernejšia a na ceste pôsobí lepšie, ako všetky predchádzajúce generácie tohto auta dokopy.

Aj napriek kompaktným rozmerom sa chce Swift tváriť „dospelo“, čo sa mu najmä vďaka prepracovanej prednej maske a roztiahnutým blatníkom naozaj darí. Z niektorých pohľadov zpredu mi dokonca pripomína Mini Cooper. Nové svetlomety s LED denným svietením mu dodávajú energiu a dravosť.

Navyše testované Suzuki Swift bolo v najvyššej výbave GLX, čo znamená, že vpredu nájdete vydarené Full LED svetlá. Tie svietia vynikajúco a Suzuki si za je zaslúži pochvalu.

Súčasťou svetiel je aj automatické prepínanie diaľkových a stretávacích svetiel, ktoré v prípade Swiftu funguje naozaj dobre. Aj napriek tomu, že sa jedná len o prepínanie a nie prispôsobenie ľúča svetla, nemal som ani raz problém s tým, že by diaľkové svetlá Swift zapínal priskoro, alebo naopak neskoro vypínal.

Podmienkou správneho fungovania je však čisté predné okno. Množstvo mušiek, ktoré nezotriete dokáže zamedziť výhľad prednej kamere a systém tak môže neskoro detekovať prichádzajúce vozidlo.

Pri pohľade zboku sa Swift tvári ako trojdverové auto. Evokuje to len dvojica viditeľných kľučiek dverí. Tie zadné sú totiž efektne skryté.

Okrem toho si však pri tomto pohľade môžete všimnúť aj kolesá, ktoré sú umiestnené maximálne v rohoch karosérie. Práve vďaka tomuto riešeniu vie Swift ponúknuť pomerne slušnú dávku priestoru pre posádku a navyše aj jazdné vlastnosti, ktoré by ste od neho asi ani nečakali.

Zadok nového Swifta sa snaží tváriť objemne, aj keď je to skôr klamanie telom. Určitú dávku elegancie a najmä príťažlivosti mu však nemôžem zaprieť. Celý Swift tak na mňa pôsobí veselo a pri pohľade z akéhokoľvek uhla sa na neho rád pozerám. To sa napríklad o predchádzajúcich generáciách moc povedať nedalo.

Samozrejme, keďže Suzuki Swift je najmä kompaktným autom, nikto od neho nebude čakať batožinový priestor kombíka. Aj napriek objemu len 265 litrov som po sklopení zadných sedadiel s určitou dávkou obmedzenia v nej preniesol aj rozloženú manželskú posteľ. To bol však extrém.

Darmo nie je to rodinné auto a ani kočík z vaničkou sa mi do kufra nepodarilo „zozipovať“, ale na bežné nákupy, či pár tašiek na dovolenku plne postačuje. Škoda len vyššej nakladacej hrany a nemožnosti sklopiť sedadlá do jednej úrovne s podlahou.

Ani interiér novej Suzuki Swift sa nemá za čo hanbiť. Ak si uvedomíte s akou triedou autá máte dočinenie, ostanete až prekvapení. Už samotný priestor, ktorý majú k dispozícii vodič a spolujazdec ma milo prekvapil. Samozrejme aj vzadu sa odvezú dospelí, ale na dlhé trasy by som volil iné auto.

Čo sa však ergonómie týka, nemám Swiftu naozaj čo vytknúť. Snáď len také typické japonské drobnosti, ako je nulovanie palubného počítača tyčinkou pod prístrojovým panelom (aj keď v tomto prípade plní rovnakú funkciu aj tlačidlo INFO na multifunkčnom volante), alebo impulzné ovládanie len vodičovho okna, či nemožnosť automatického sklápania zrkadiel. To sú však veci, ktoré tomuto drobcovi veľmi radi prepáčite.

Najkrajšou časťou celého interiéru je v mojich očiach práve volant. Ten by mohli kľudne od Swifta odkukať aj iné automobilky. Ponúka totiž ideálnu hrúbku, pohodlné držanie a nastavenie, pričom tlačidlá na ňom sú ľahko nahmatateľné a ovládateľné.

Priamo pred volantom nájdete prístrojový panel v štandardnom usporiadaní. Nechýba teda analógový ukazovateľ rýchlosti, otáčkomer, ale ani jednoduchý ukazovateľ stavu teploty motora, či množstva paliva v nádrži.

Medzi nimi je nový 4,2” TFT displej, ktorý poskytuje množstvo informácií. Dokonca okrem štandardných údajov palubného počítača nechýbajú ani informácie o preťažení, vrátane histórie, zobrazenie výkonu a krútiaceho momentu v reálnom čase, informácie o asistenčných systémoch, či zobrazenie používania plynového a brzdového pedálu.

Informácií je doslova neúrekom a je prekvapením, že aj napriek tomu, že Swift nie je ani zdaľeka športovým autom, ponúka viac informácií pre vodiča, ako iné vozidlá.

Hneď na druhom mieste za volantom sa v zaujímavosti určite umiestňuje ovládanie klimatizácie. To mi z časti pripomína nový Duster. Je tvorené kruhovými ovládačmi, pričom ten stredový má integrovaný displej so zobrazením nadstavenej teploty a režimu klimatizácie.

Tu len malá výčitka, väčšinou keď som si išiel zmeniť teplotu, siahol som po stredovom ovládači. Ten však funguje len ako displej a teplotu pomocou neho nie je možné meniť.

Tá sa mení pravým ovládačom, čo je trochu nelogické a chce to istú dávku cviku. Inak však musím Suzuki za toto riešenie pochváliť. Na túto kategóriu pôsobí až nebývalo elegantne.

Nad panelom klimatizácie svieti 7” displej známeho multimediálneho systému, aký nájdete napríklad v novej Suzuki Vitara. Ten ponúkne všetko potrebné, od pripojenia smartfónu k autu prostredníctvom Bluetooth, cez integrovanú navigáciu, až po moderné technológie ako je MirrorLink, Apple CarPlay a Android Auto.

Jeho ovládanie je prehľadné a reakcie pomerne rýchle. Stále som však neprišiel na chuť dotykovému ovládaniu hlasitosti. Našťastie je ju možné ovládať aj priamo na volante prostredníctvom samostatných tlačidiel.

Aj napriek tomu, že testovaný kúsok nebol vybavený žiadnym príplatkovým audio systémom, ostal som milo prekvapený z kvality reprodukcie, ktorú Swift ponúka. Jasné, nie je to prémia, ale aj tak verím, že najmä mnoho mladých majiteľov Swifta bude rovnako milo prekvapených.

Tu však prekvapenia, ktoré mi Swift postupne ukazoval nekončia ani zďaleka. Tento drobec vo svojej najvyššej výbave ponúka totiž aj slušnú dávku asistenčných systémov. Automatické prepínanie diaľkových a stretávacích svetiel som už spomínal, no okrem neho má Swift v rukáve ešte ďalšie tromfy.

Ruku na srdce, kto by od podobného autá čakal adaptívny tempomat? Ja teda nie. A on tam pritom je, navyše je jeden z najlepších. Nereaguje totiž prehnane agresívne a aj spomaľovanie zvláda pekne plynulo. Navyše v prípade, ak potrebujete podradiť, nevypne sa.

Swift disponuje aj predkolíznym systémom, ktorý automaticky zistí hroziace nebezpečenstvo a v prípade potreby pripraví brzdy, či dokonca autonómne spustí brzdenie pre zníženie následkov neodvrátiteľnej nehody. Systém však často reaguje priskoro a tak vás bude častejšie upozorňovať na prekážky aj v prípade, keď nehrozí žiadna nehoda.

Sledovanie mŕtveho uhla síce chýba, ale na druhú stranu tu je systém pre sledovanie jazdných pruhov. Ten nevie aktívne zasahovať do riadenia, ale vodiča upozorní svetelnou a vibračnou signalizáciou volantu. Dokonca je schopný detekcie neštandardného pohybu auta od krajnice ku krajnici.

Teraz, keď už viete, že Swift je kompaktný, slušne vybavený a stále ľahký automobil (pohotovostná hmotnosť neprekračuje jednu tonu), je na čase dostať sa k srdcu celého tohto drobca. Tým bol v mojom prípade najnovší počin v podobe motora 1.0 BOOSTERJET + SHVS. Ja viem, šialený názov. No základom je trojvalcový turbomotor s výkonom 82 kW (112 k) a krútiacim momentom 170 nM.

Takto napísané to možno neznie nijako zaujímavo, no keď si uvedomíte rozmery a hmotnosť Swifta, musíte tušiť, že dynamika tohto auta ma milo prekvapila. Nie, nie je to auto určené na okruh, ale jeho reakcie najmä pri rýchlostiach do 100-120 km/h ma prekvapili.

Nemal som totiž najmenší problém s predbiehaním a to ani v prípade, keď sme v aute sedeli dvaja dospelí a dve deti. Prekvapila má aj pružnosť motora, kedy sa mi neraz stalo, že pri zrýchľovaní z rýchlostí menších ako 80 km/h na 100 km/h som nemusel ani podradiť.

Samotný litrový trojvalec by takúto dynamiku nedával ani s tým turbom, ale tento Swift má v mene ešte skratku SHVS. To je dôvod, prečo mu na zadnej kapote svieti nápis HYBRID. Pritom na elektrinu Swift neprejde ani jeden meter.

Suzuki totiž v jeho prípade stavilo na technológiu mild-hybrid, čo je batéria skombinovaná s malým elektromotorom. Cieľom je samozrejme zníženie spotreby a predĺženie doby, kedy je motor vypnutý počas státia na križovatke.

Okrem toho však tento systém pomáha pri zrýchľovaní. Práve preto máte najmä pri štarte z miesta dojem, že to auto má nejaký iný motor. Ten dojem však budí aj jeho zvuk. Na voľnobehu to nie je tak citeľné, no pri zrýchlení má trojvalcový BOSSTERJET takmer prejav naftového motora. Vynahradí vám to však spomínaným pocitom dynamiky.

Batérie pritom nie je potrebné nabíjať. Stará sa o to rekuperácia energie počas spomaľovania a brzdenia. Prácu celého systému pritom môžete sledovať na prístrojovom panely a to vrátane stavu nabitia batérie.

A aký je prínos v oblasti spotreby? Malé benzínové motory Suzuki všeobecne patria k tým, ktoré toho veľa na život nepotrebujú a výrobca pre tento model udáva spotrebu 4,3 l/100km.

Tú sa mi síce dosiahnuť nepodarilo, no pri plynulej jazde po okreskách mi svietil priemer 4,5 l benzínu na sto kilometrov. To je veľmi príjemná hodnota. V meste to tiež nebolo o veľa viac a priemer sa pohyboval na hranici 4,8 l/100km. Jedine na diaľnici sa priemer bude zvyšovať nad 6,5 l/100km. Zo Swiftom teda viete kilometre zdolávať za priaznivé ceny.

Suzuki Swift 1.0 BOOSTERJET + SHVS je pre mňa jedným veľkým prekvapením a to aj napriek tomu, že je to pre moje potreby malé auto. Ponúka však pohodlné zvezenie, bohatú dávku asistenčných systémov, moderné technológie a pritom aj priaznivú spotrebu. Navyše mi pohľad na tohto drobca vždy vyčarí úsmev na tvári.