Stroje nasávajúce oxid uhličitý majú byť záchranou pred zmenou klímy

Aj dnes si mnohí, vrátane amerického prezidenta Trumpa, myslia, že ľudskými aktivitami podmienená klimatická zmena je nezmysel. Pravda je však taká, že prírode je jedno, kto si čo myslí. Ona sa prispôsobí aj teplejšej klíme, tak ako to urobila v minulosti mnohokrát.

Ak sa ale nepodarí pribrzdiť otepľovanie pod 2 °C do konca storočia, koledujeme si o slušnú zbierku problémov – od nedostatku potravín a masovej migrácie z juhu na sever, po zaplavenie pobrežných oblastí a mnohých ostrovov.

Našťastie drvivá väčšina krajín berie problém emisií vážne a zaviazala sa k ich postupnému znižovaniu. Keďže však celý mechanizmus skleníkového efektu má zotrvačnosť, otepľovanie bude narastať, aj pri znižovaní emisií CO₂ a metánu.

Šumivé nápoje proti otepľovaniu

Aj preto prišiel startup Climeworks s riešením, ktoré odčerpáva oxid uhličitý priamo zo vzduchu a umožní ho buď uskladniť do zeme, alebo zhromažďovať a využiť na komerčné účely. Tými môže byť napríklad výroba sýtených nápojov, hasiacich prístrojov a iných produktov, kde sa používa CO₂.

Takýto CO₂ sa síce po spotrebovaní vráti opäť do atmosféry, ale jeho výroba má aspoň menšiu uhlíkovú stopu ako ostatné spôsoby. Climeworks navrhuje aj ďalšie využitie získaného oxidu uhličitého – pri pestovaní plodín v skleníkoch.

Rastliny budujú svoje tkanivá z cukrov a celulózy, ktoré vyrábajú fotosyntézou z vody a oxidu uhličitého. Jeho vyššia koncentrácia prispieva k rýchlejšiemu rastu napríklad paradajok, uhoriek a pod.

 

 

Climeworks spustila svoj prvý stroj na čerpanie CO₂ pri továrni na spaľovanie odpadu neďaleko Zürichu. Závod, ktorý bol otvorený 31. mája, je prvým komerčným podnikom svojho druhu. Climeworks verí, že do polovice storočia sa postavia stovky ďalších. Podnik má aj prvého zákazníka na odber oxidu uhličitého. Je ním skleníkové hospodárstvo v susedstve.

V novej švajčiarskej továrni majú tri prepravné kontajnery, pričom v každom z nich je šesť kolektorov CO₂ Climeworks. Malé ventilátory nasávajú vzduch do kolektorov, kde hubovitý filter pohltí oxid uhličitý. Trvá dve až tri hodiny, kým sa filter úplne nasýti. Potom sa proces obráti: box sa zatvorí a kolektor sa zahreje na 100 °C, čo uvoľní čistý CO₂, ktorý možno predať. Alebo uložiť v podzemí – keďže je ťažší ako vzduch, neunikne do atmosféry.

IPCC, medzinárodný orgán, ktorý vydáva komplexné správy o klimatických zmenách, odhaduje, že svet bude musieť odstrániť z atmosféry v priemere 10 miliárd ton CO₂ ročne do polovice storočia. Aby sme takého čosi boli schopní, treba na tom začať pracovať už dnes, myslia si aj odborníci z Climeworks.

Boj na viacerých frontoch

Pravda, ide to aj prirodzeným spôsobom, nielen pomocou environmentálnych fabrík. Všetky zelené rastliny viažu CO₂ zo vzduchu, veľmi efektívnym spôsobom na ochranu klímy je preto výsadba lesov (a ich ochrana pred výrubmi). Les viaže oxid uhličitý nielen v stromoch, ale aj v pôde, a má mnohé ďalšie väzby na udržiavanie klímy a hydrologických procesov na príjemnej úrovni.

Priemyselné odčerpávanie CO₂ má však takisto zmysel. Stroje dokážu pri rovnakej zastavanej ploche pracovať asi 1000x efektívnejšie (rýchlejšie), ako stromy s fotosyntézou. Zmysel budú mať tieto továrne hlavne vtedy, ak dokážeme získaný CO₂ zužitkovať na výrobu chemických surovín – uhľovodíkov a tie spracovať napríklad na polyméry.

V hre sú aj uhľovodíkové palivá, ale keďže tie pri spaľovaní opäť uvoľňujú emisie do atmosféry, javia sa ako menej zmysluplné.

Isté je, že ak chceme pri náprave nášho zhubného životného štýlu v minulosti uspieť a otepľovanie zastaviť, musíme využiť všetky dostupné možnosti. Byť šetrní v míňaní energie, podporovať nízkouhlíkové technológie, rozširovať lesy, aj odčerpávať oxid uhličitý z atmosféry.