Štát chce regulovať sociálne siete. Ak nezmažú hoax, môže ich pokutovať

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky zverejnilo predbežné informácie o pripravovanom zákone o opatreniach proti šíreniu nedovoleného obsahu. Remišovej rezort prenáša zodpovednosť za „nedovolený obsah“ na prevádzkovateľov sociálnych sietí.

Sociálne siete svojim rýchlym vývojom predbehli všetky všeobecné legislatívne opatrenia, ktoré v iných offlinových médiách regulujú šírenie potenciálne nebezpečného obsahu. Tieto všeobecné zákony sú na moderné online platformy prikrátke, s čím aktuálne bojujú legislatívne orgány po celom svete.

Kroky smerom k regulácii sociálnych sietí podniklo aj slovenské ministerstvo pre informatizáciu, ktoré zverejnilo predbežné informácie ku chystanému návrhu zákona o opatreniach proti šíreniu nedovoleného obsahu. Zverejnený dokument už prezrádza aj to, čo bude štát považovať za tzv. „nedovolený obsah“.

Všeobecne by malo ísť o taký obsah, ktorý obsahuje znaky skutkovej podstaty ustanovených trestných činov, napr. sexuálne zneužívanie, vydieranie, vyhrážanie, (elektronické) obťažovanie, šírenie poplašnej správy, hanobenie národa, rasy a presvedčenia či podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, vlastizrada, spolupráca s nepriateľom či vyzvedačstvo.

Tento konkrétny zákon by mal byť nadradený všeobecným zákonom, s ktorými sa prekrýva jeho pôsobnosť. Tzv. princíp lex generalis bude aplikovaný pri šírení nedovoleného obsahu prostredníctvom elektronickej služby určenej na zdieľanie obsahu s inými používateľmi, čo sú v praxi najmä sociálne siete.

Zákon bude mať dosah na všetky elektronické služby, ktoré sú dostupné na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kde sídlia. Výnimku z tohto zákona budú mať iba služby, ktoré majú na našom území menej než ustanovený počet registrovaných požívateľov, alebo majú na našom trhu príliš nízky dosah.

Zodpovednosť z pohľadu štátu za nedovolený obsah bude niesť prevádzkovateľ služby, prostredníctvom ktorej sa takýto obsah šíri. Prevádzkovateľ by mal po nahlásení v stanovenej dobe, ktorú Slovensko preberie z nemeckej legislatívy, obsah preveriť a v prípade pozitívneho nálezu zabrániť v jeho ďalšom šírení.

V prípade porušenia tejto povinnosti bude môcť štát prevádzkovateľom služieb udeliť peňažné sankcie, uložiť povinnosť odstrániť nedovolený obsah a v krajnom prípade ho aj celoštátne zablokovať tak, ako to už urobil napr. pri dezinformačnom portáli Hlavné správy.

Štát plánuje poskytovateľom elektronickej služby zaviesť aj povinnosť umožniť používateľom overiť si svoju identitu a označiť svoje profily ako oficiálne tak, ako to už dnes funguje napr. na sociálnych sietiach Twitter či Instagram. Takéto profily by mali byť jasne označené ako overené tak, aby bolo jasné, že nejde o falošný profil vydávajúci sa za inú osobu či spoločnosť.

Pre účely prípravy návrhu zákona ministerstvo vypracovalo aj definíciu pojmov „dezinformácia“ a „hoax“. Zákon by ich mal rozlišovať podľa týchto bodov:

• dezinformácia
  • preukázateľne (alebo zjavne) nepravdivá, zavádzajúca alebo manipulatívne podaná informácia, ktorá je zámerne vytvorená, prezentovaná a šírená s jednoznačným cieľom klamať alebo zavádzať, spôsobilá vyvolať nejakú ujmu alebo zabezpečiť nejaký prospech;
  • často obsahuje element, ktorý je zjavne pravdivý, čo jej dodáva na dôveryhodnosti a môže tak skomplikovať jej odhalenie;
  • medzi dezinformácie nepatria neúmyselné chyby v spravodajstve (skutkový omyl), satira a paródie, ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené;
• hoax
  • virálne šírená falošná správa alebo úmyselné klamstvo;
  • zväčša má tri typické znaky – (i) naliehavosť, (ii) odkaz na iluzórnu autoritu a (iii) žiadosť o šírenie ďalej;
  • častým zámerom je vyvolanie paniky či strachu.