Megaprojektu Starlink na poskytovanie satelitného internetu sa venujeme často, ale nové informácie sa objavujú so železnou pravidelnosťou. Hoci nápad vyzeral ako sci-fi, Elon Musk a celý tým Starlink posúva svoj zámer opradený superlatívmi krok po kroku k realite.
Už samotná myšlienka umiestniť na nízkych obežných dráhach 12 000 telekomunikačných družíc vyzerá šialene, ale fakt, že SpaceX dokáže pri jednom štarte rakety Falcon 9 vyniesť do vesmíru až 60 satelitov Starlink, berie skeptikom časť argumentov. V roku 2020 by sa takýchto misií mohlo uskutočniť až 24.
Zatiaľ posledná misia Starlink 1-5 bola v nedeľu len sekundu pred štartom odložená kvôli anomálii motora. Pri tejto misii bude prvýkrát použitý prvý stupeň rakety, ktorá už predtým štartovala 4x. Aktuálny termín pre opakovaný štart je stanovený na zajtra, 18. marca o 12:16 hod. UTC (13:16 hod nášho času). Už dnes je ale SpaceX vďaka 300 satelitom na orbite spoločnosťou s najväčšou satelitnou flotilou.
Podľa E.Muska firma dnes vyrába až šesť satelitov Starlink denne, čo by predstavovalo minimálne 120 satelitov mesačne. Aby ich stihla priebežne vynášať do vesmíru, boli by potrebné naozaj v priemere dva štarty Falconu 9 mesačne, čo dáva tých predpokladaných 24 štartov za rok. Ani toto tempo však nebude stačiť na vybudovanie 12-tisícovej flotily v priebehu 5-7 rokov.
Riešením bude nasadenie pripravovanej veľkej rakety a kozmickej lode SuperHeavy-Starship, pomocou ktorej bude možné súčasne dopraviť na obežnú dráhu až niekoľko stoviek družíc.
Internetový projekt SpaceX už treba brať rozhodne vážne. Potvrdzuje to aj investičná banka Morgan Stanley, ktorá odhaduje, že dokončenie siete s počtom 12 000 satelitov si vyžiada počas nasledujúcich piatich rokov 10-15 miliárd dolárov. Odhad samotnej SpaceX sa predtým pohyboval na dolnej hranici toho intervalu.
Sú to veľké peniaze, ale projekt môže zásadne zamiešať karty na telekomunikačnom trhu a v segmente poskytovateľov internetového pripojenia zvlášť. Vďaka nízkym obežným dráham a veľkej hustote satelitov bude sieť schopná poskytovať plnohodnotný širokopásmový internet s nízkou latenciou a zrejme aj s garantovanou kvalitou služby (QoS).
To je podstatný rozdiel, oproti iným sieťam satelitného internetu využívajúcim geostacionárne družice (napr. Tooway), alebo rozptýlené siete malého počtu LEO satelitov (Iridium).
SpaceX má dnes trhovú hodnotu 36 miliárd USD, ale Morgan Stanley odhaduje, že Starlink by mohol cenu firmy zhodnotiť až na 120 miliárd USD, teda viac ako trojnásobne. Ďalšími stimulmi budú pravdepodobne pilotované lety, ktorých sa snáď dočkáme už tento rok – prvý je plánovaný na máj, a tiež vesmírna turistika. Tú SpaceX takisto plánuje vo veľkom štýle, vrátane obletov Mesiaca.
Konkurencia samozrejme nespí, ale v oblasti satelitného internetu je dnes jediným relevantným hráčom, ktorý sa chce merať so SpaceX, spoločnosť OneWeb. Keďže ale nedisponuje vlastnými nosičmi a odkázaná je hlavne na ruské Sojuzy, vypúšťanie jednotlivých misií (s 30-timi satelitmi pod aerodynamickým krytom) trvá „nádherne“ (či skôr neznesiteľne) dlho.
Napriek tomu SpaceX svojho konkurenta berie vážne a je odhodlaná prevalcovať ho nielen kvalitou, ale aj cenou služieb a účastníckych terminálov. Kým OneWeb avizovala cenu terminálu na úrovni 1000-1500 USD, SpaceX, ktorá si terminály vyvíja sama, a chce ich aj vyrábať, dúfa, že cenu stlačí na 200 USD.
Podobné je to aj s budúcou cenou služieb. Jonathan Hofeller zo SpaceX k tomu povedal: „Akúkoľvek cenu OneWeb ponúkne, tá naša bude nižšia“. Zdá sa teda, že sa schyľuje k cenovej vojne medzi budúcimi vesmírnymi operátormi.
Môže zasiahnuť aj pozemné telekomy, zvlášť operátorov, ktorí dnes profitujú z poskytovania pripojenia zákazníkom v riedko osídlených územiach cez rádiové technológie vo forme fixného bezdrôtového prístupu (FWA). Na Slovensku takých máme nemálo – od mobilných operátorov, po ISP používajúcich nelicencované pásma Wi-Fi.