Pozrite si
Jeden prastarý vtip hovorí: „Operácia sa podarila, pacient zomrel.“ Nech to znie akokoľvek morbídne, môže to zodpovedať realite a nielen pri chirurgických zákrokoch. Aj kozmické operácie so sebou nesú veľkú mieru rizika a faktor neurčitosti, preto nepredvídateľné udalosti nie sú výnimkou.
Ukázalo sa to aj pri prvom (ešte nepilotovanom) lete kozmickej lode Starliner od Boeingu k stanici ISS. Bezpilotná loď Starliner odštartovala z komplexu SLC-41 na Cape Canaveral 20.12.2019 o 11:36 UT prostredníctvom nosnej rakety Atlas V s horným stupňom Centaur. Štart prebehol úspešne a loď bola po asi 15. minútach dopravená na základnú obežnú dráhu.
Úlohou misie OFT (Orbital Flight Test) bolo preverenie systémov, prílet a pripojenie k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a návrat na Zem. Tento cieľ sa ale z veľkej časti splniť nepodarilo – na rozdiel od konkurenčnej SpaceX, ktorá podobný testovací let so svojou loďou Crew Dragon úspešne absolvovala už začiatkom marca.
Už zhruba 23 minút po štarte bola loď Starliner identifikované na dráhe s apogeom 191 km a perigeom 76 km so sklonom 51,63°. Pre navedenie na stabilnú „kruhovú“ oběžnú dráhu potrebovala loď vykonať manéver OIB (Orbital Insertion Burn), ten sa však nepodaril. Pravdepodobným dôvodom bolo zlyhanie časovača v dôsledku softvérovej chyby.
Administrátor NASA Jim Bridenstine krátko na to na tlačovej konferencii oznámil, že Starliner spotreboval kvôli poruche riadiaceho systému priveľa paliva, preto k ISS nepoletí.
Vďaka nešťastnej zhode okolností sa manéver OIB nepodarilo včas uskutočniť ani z riadiaceho strediska na Zemi. Loď sa totiž v čase jeho odoslania nachádzala mimo dosahu retranslačných družíc TDRS a manéver sa omeškal asi o 8 minút.
Na dostihnutie ISS by preto potrebovala viac paliva a času, čo by bezpečnosť lode mohlo ohroziť. V hre bolo aj okamžité stiahnutie lode na Zem, riadiaci tím z NASA a Boeingu však nakoniec rozhodol, že misia potrvá ďalšie dva dni a na obežnej dráhe sa otestuje maximum funkcií.
Bezpilotná kozmická loď CST-100 Starliner sa po dvojdňovom lete vrátila na Zem a úspešne pristála na základni White Sands v Novom Mexiku. Počas preletu nad južnou časťou Pacifiku sa z lode oddelil servisný modul a následne bol na 55 sekúnd zapálený brzdiaci motor. Starliner potom vstúpil do atmosféry a o 12:58 UT pristál na rovnakom mieste, kam sa mal vrátiť aj po úspešnom zavŕšení plánovanej misie k ISS.
Podľa odborníkov samotná loď nebola napriek chybe riadiaceho systému v žiadnom ohrození a týkalo by sa to aj posádky, keby bola na palube. Namiesto kozmonautov však pri tejto misii cestovala len figurína Rosie v pozícii veliteľa lode, ktorá pomocou senzorov získavala dáta potrebné pre budúce pilotované misie.
Ak by sa na palube Starlineru nachádzala posádka, bola by misia k ISS zrejme úspešná. Piloti by totiž pravdepodobne včas zistili, že sa manéver OIB nespustil a vykonali by ho ručne.
Boeing a NASA budú teraz vyhodnocovať dáta a príčinu zlyhania a rozhodnú, či sa misia OFT bude opakovať, alebo sa v prvej polovici roku uskutoční rovno pilotovaný let (CFT, Crew Flight Test) k ISS, ako bolo plánované pred týmto štartom.
Crew Dragon od SpaceX je na prvý let v roku 2020 už pripravený, ale NASA nechce nechať nič na náhodu, preto rokuje s Roskosmosom o niekoľkých ďalších letenkách pre amerických kozmonautov k ISS na palubách ruských Sojuzov.
Zdroj