Správne využívanie Otvorených dát môže zlepšiť dopravnú situáciu v mestách

Otvorené dáta (open data) môžu zlepšiť život obyvateľov, môžu priniesť nové služby, zefektívniť chod mesta, a preto je dôležité nie len diskutovať o tom, ako ich využiť, ale aj realizovať konkrétne riešenia. Tejto téme bola venovaná panelová diskusia v sídle spoločnosti Sygic v Bratislave.

Využívaním tzv. Otvorených dát, ktorými každé mesto do určitej miery disponuje, je možné zlepšiť komunikáciu medzi verejnou správou, občanmi i súkromným sektorom. A sa to môže týkať všetkých oblastí života. Príkladom môže byť mesto Prešov, kde už funguje proaktívne publikovanie dát. Ide pritom o rôzne typy údajov, ktoré nezahŕňajú iba dopravu.

Avšak asi najpálčivejším problémom dnes už každého mesta na Slovensku, obzvlášť Bratislavy, je práve doprava. Každodenné ranné i popoludňajšie upchávanie ciest enormným množstvom áut, siahodlhé kolóny, meškajúca MHD… Mnohí z nás túto situáciu zažívajú denno-denne. Pritom práve poskytovaním príslušných dát a ich vhodným spracovaním sa dajú nájsť vhodné riešenia.

Aktéri panelovej diskusie, Martin Strigač (CEO Sygic), Matúš Vallo (autor Plánu Bratislava), Ján Gondol (expert na otvorené dáta) a Martin Baran (CEO Hopin), sa prioritne venovali tejto problematike s možnosťami aplikovania v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave. Pochopiteľne, s perspektívnym využitím aj v ostatných mestách.

Čo sa týka dopravy v mestách, nie len vo veľkých, ako je Bratislava, je jedným z problémov to, že veľké percento jázd autom je uskutočňovaných za účelom vyhľadania parkovania. Pritom mnohokrát vodiči potrebujú zaparkovať, alebo aspoň zastaviť vozidlo krátkodobo, iba na niekoľko minút kvôli tomu, aby niečo vybavili, napríklad na pošte a podobne. Prípadne, aby z auta vystúpili spolucestujúci, alebo aby vodič vyložil tovar.

Často sú to procesy časovo krátke, ktoré však na nevhodnom mieste dokážu vytvoriť zápchy a dlhé kolóny. Vo svete (napríklad v Chorvátsku) pritom už existujú aj, nazvime ich krátkodobé parkovacie miesta, kde za mierny poplatok je možné zastaviť na 10-15 minút a následne pokračovať ďalej v jazde.

Pri pojme „Informačný systém riadenia dopravy“ si treba uvedomiť, že MHD nie sú len autobusy a električky, ale je to aj zdieľaná doprava, ako taxíky, ride sharing atď. Preto je potrebné vedieť, koľko ľudí cestuje vo vozidlách mestskej hromadnej dopravy, vo vlakoch, v autách. Vďaka tomu by bolo možné kvalitnejšie vyťažovať tie-ktoré spôsoby dopravy. Veď v mnohých autách, ktoré prepĺňajú ulice miest, sa vezie jediná osoba, šofér. Zároveň by bolo vhodné aj rozšírenie kapacít MHD o iné, alternatívne formy dopravy.

K zlepšeniu dopravnej situácie v mestách môže viesť aj zvýšenie a zefektívnenie podpory pešieho presunu, cyklotrás, či zdieľania voľných miest v autách cez tzv. ride sharing. Ďalším riešením môže byť aj dynamická MHD, ktorá bude reflektovať potreby cestujúcich. A to takým spôsobom, že podľa času vyťaženia môžu byť niektoré zastávky flexibilné a dostupnejšie aktuálnej situácii a potrebe cestujúcich. Nemusia to byť vždy len tie isté nemenné „miesta s tabuľkou“, zavedené pred mnohými rokmi.

Jedným z príkladov vhodného využitia otvorených dát je zdieľanie informácií o pohybe MHD v Bratislave v aplikácii HOPIN. Problémom však je, a to nie len v Bratislave, akej kvality sú dáta, ktoré by sa v rámci rôznych projektov dali využiť. Najmä, ak predmetné dáta spravuje tretia strana, čo je častým javom.

Pritom údaje, ktoré HOPIN od Dopravného podniku Bratislava dostáva a platí za ne, nie sú v dostatočnej kvalite, aby bolo možné s nimi kvalitnejšie pracovať. Napríklad údaje z vozidiel HOPIN o ich prevádzke sú spracovávané každú sekundu(!). Od DPB ich HOPIN dostáva raz za minútu, ale často aj vo väčších časových odstupoch. To má, logicky, dopad aj na relevanciu týchto zdieľaných informácií o MHD v Bratislave. Je však na Dopravnom podniku Bratislava, aby kvalitu predmetných informácií zlepšil.

Z pohľadu hostiteľa diskusie, spoločnosti Sygic, je tiež dôležité pritiahnuť investície do rôznych inovácií v doprave, ktoré dnes hneď nevieme využiť ako občania, napríklad čo sa týka parkovania, alebo aktuálnej dopravnej situácie. Ak sa však dá dokopy tím odborníkov, vedel by dobre podchytiť mnohé problémy obyvateľov. Bratislava by pritom mohla byť unikátom v EÚ uvoľňovaním vhodných dát subjektom, ktoré ich nezneužijú, ale využijú správnym spôsobom, napríklad na zlepšenie nie iba dopravnej situácie, ale aj iných súčastí života obyvateľov.

Aby akékoľvek projekty mohli byť úspešné je potrebné, aby to-ktoré mesto, v tomto prípade Bratislava, poskytovalo potrebné informácie príslušným spracovateľom dát. Problémom však je, že v prípade nášho hlavného mesta nie je spracovateľom samotné mesto, ale tretia strana. Podľa vyjadrenia diskutujúcich, nie všetky dáta, ktorými mesto Bratislava, či ostatné organizácie, spadajúce pod mesto, disponuje, sú odovzdávané v potrebnej „kvalite“, alebo nie sú zdieľané vôbec.

Preto je potrebná lepšia komunikácia verejnej správy, prípadne štátu ako-takého a ostatných subjektov. Je jasné, že pri takom enormnom náraste dopravy, aký nastal v posledných 10-20 rokoch, pričom mestská infraštruktúra je (väčšinou) tá istá, je táto problematika „behom na dlhé trate“. Riešenia existujú, len ich trpezlivým a dlhodobým prístupom treba postupne zapracovávať do praxe.