Správa o stave klímy za rok 2022? Nie je príliš pozitívna, máme čo robiť!

Všetci si pamätáme na šnúru horúčav počas minulého leta, ktoré sprevádzalo aj extrémne sucho a ničivé požiare. Tých nebolo na Slovensku toľko a neboli také rozsiahle ako v iných európskych krajinách, alebo v USA, ale aj tak by sme rok 2022 mohli považovať za akúsi demo verziu horúcej budúcnosti.

Minulý rok bol v Európe druhým najteplejším v histórii meraní. Vyplýva to z klimatickej správy operačného programu Copernicus za rok 2022.

Vďaka letným horúčavám a nízkym zrážkam počas predošlej zimy došlo k rekordnému úbytku alpských ľadovcov. Letné horúčavy a nedostatok snehu spôsobili, že Alpy prišli o vrstvu ľadu o objeme piatich kilometrov kubických. Ale netrpeli len ľadovce v Alpách.

„Ľadová pokrývka v moriach okolo Antarktídy sa vlani zmenšila na najnižšiu zaznamenanú úroveň a topenie niektorých európskych ľadovcov dosiahlo doslova extrémnu úroveň,“ uviedla Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá v uplynulých dňoch takisto publikovala správu o stave klímy za rok 2022.

Sucho však netrvalo len v zime, ale aj v lete, čo spôsobilo problémy poľnohospodárom, aj vodnej doprave na riekach. Priemerná ročná vlhkosť pôdy bola druhá najnižšia za posledné polstoročie. Vlaňajšie leto s priemernou teplotou o 1,4 stupňa Celzia vyššou ako priemer rokov 1991 až 2020 bolo v Európe historicky najteplejším.

Globálna priemerná povrchová teplota vzduchu (°C).

V obdobiach sucha by mali poľnohospodári efektívnejšie využívať zavlažovacie systémy. Na Slovensku sme mali za čias poľnohospodárskej veľkovýroby vybudovanú pomerne slušnú sieť takýchto zariadení, ale po úpadku poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov je veľká časť z nich nefunkčná, alebo neexistuje.

Topenie ľadovcov je však problémom, ktorý môže ovplyvniť aj poľnohospodárstvo, pretože môže spôsobiť aj pokles hladín riek a zníženie zásoby sladkej vody. Keďže je však tento trend zrejme nezvratný, budeme sa s ním musieť vysporiadať.

Bez ohľadu na to, či je otepľovanie klímy spôsobované ľudskými aktivitami, alebo ide o prírodný cyklus, ako tvrdia zástancovia druhého tábora, koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére ďalej rastie. A netýka sa to len oxidu uhličitého, ale aj metánu, ktorý je niekoľkokrát silnejším skleníkovým plynom ako CO₂.

U metánu ale s určitosťou vieme, že sa do atmosféry z veľkej časti dostáva bez priameho prispenia človeka. Uvoľňovanie metánu z močiarov, permafrostu a oceánov sa zrýchľuje kvôli stúpajúcej teplote, pričom tento proces nedokážeme ovplyvniť.

Dobrou správou však je, že katastrofálne zvýšenie priemernej teploty o tri až päť stupňov Celzia, ktoré vedci predpovedali v roku 2014, zrejme nenastane. Podľa WMO súčasné prognózy hovoria o náraste o 2,5 až tri stupne Celzia.

V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa síce štáty sveta zaviazali, že prijmú opatrenia, ktoré  obmedzia nárast priemernej teploty na maximálne 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou, ale tento cieľ sa bude dosahovať ťažko.

Európska únia so svojím programom Európskej zelenej dohody, ktorý počíta s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov do roku 2050, v globálnom meradle nevykompenzuje vplyv najväčších znečisťovateľov ovzdušia.