O záujme americkej spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies (HTT) postaviť trať Hyperloop z Bratislavy do Viedne (s prepojením na Budapešť) sa v posledných mesiacoch píše dosť často.
Čože je však pár desiatok kilometrov trate oproti pôvodným cca 640 km, ktoré majú prepojiť Los Angeles a San Francisco?
Slovensko ale nie je jedinou krajinou mimo USA, kde sa možno Hyperloop rozvinie. Horúcim kandidátom je podľa viacerých zdrojov Rusko. Hyperloop by tam mohol prepojiť veľkomestá Moskvu a Petrohrad, vzdialené okolo 600 km. A v hre sú aj ďalšie destinácie, vrátane chrbticovej trate východ-západ a sever-juh, naprieč celou krajinou.
Záujem o investovanie do tohto typu dopravy v Rusku už údajne prejavila investičná skupina Gordon Atlantic. Zatiaľ sa hovorí o výstavbe laboratória a testovaní komponentov. Angažovať by sa v Rusku mali údajne obaja hlavní konkurenti v tomto type dopravy.
O prepojenie Moskvy a Petrohradu sa zaujíma Hyperloop Transportation Technologies (HTT), ktorá uzavrela memorandum aj na Slovensku.
Ruské železnice zas vytvorili s Hyperloop One pracovnú skupinu, ktorá už v máji testovala pohon pre Hyperloop na skúšobnej trati. Testovací modul vtedy dosiahol rýchlosť 187 km/h za 1,1 sekundy. Pritom investorom v Hyperloop One je aj ruský investičný fond Caspian VC.
Portál Engadget hovorí o zámeroch prepojenia Číny a Ruska a potiahnutí trate Hyperloop ďalej do Európy. Pri výstavbe tejto novej „hodvábnej cesty“ by sa mal angažovať ruský koncern Summa Group.
Ten je vlastníkom dvoch veľkých prístavov v Rusku, vrátane najväčšieho ropného terminálu v Primorsku v Leningradskom regióne, troch stavebných a jednej logistickej firmy.
Summa Group má okrem toho skúsenosti aj s výstavbou ropovodov, takže budovanie potrubnej trate by mu nerobila problém.
„Sme nadšení partnerstvom na vybudovanie Hyperloop v Moskve medzi Summa Group, ruskou vládou a Hyperloop One,“ povedal Shervin Pishevar, spoluzakladateľ a výkonný predseda Hyperloop One.
„Hyperloop môže dramaticky zlepšiť život 16 miliónov ľudí v Moskovskej oblasti, skrátením dopravných časov na zlomok dnešného stavu. Našou dlhodobou víziou je však v spolupráci s Ruskom vybudovať novú hodvábnu cestu. Hyperloop by mohol dopraviť nákladné kontajnery z Číny do Európy za jediný deň, namiesto týždňov, ktoré potrebuje takáto cesta dnes“, uviedol Pishevar.
Súťaženie medzi Hyperloop Transportation Technologies a Hyperloop One sa zjavne priostruje a nie sú to jediní hráči, ktorí môžu zasiahnuť do vývoja.
Ruský minister dopravy Maxim Sokolov uviedol, že prebiehajú rozhovory o vytvorení vysokorýchlostného systému dopravy na Ďalekom východe. Pilotným projektom by malo byť prepojenie z Číny na Primorský kraj s východom na prístav Zarubino.
Úsek o dĺžke 70 km by mal stáť asi 30-40 miliárd rubľov a infraštruktúra by mala byť lacnejšia ako železnica.
Takáto „teleportácia“ tovarov z Ďalekého východu do Európy by okrem komfortu a zlacnenia logistiky však priniesla aj dramatické zmeny na trhoch spotrebného tovaru. Ich dopady dnes nevieme presne vyhodnotiť – môžu byť pozitívne, aj negatívne, určite si ich však všimneme.