Spojené kráľovstvo sa zbavilo uhlia, ale čo ďalej?

Keď 30. septembra 2024 v Spojenom kráľovstve vypli poslednú uhoľná elektráreň Ratcliffe-on-Soar, ktorá bola v prevádzke od roku 1968, začala sa nová kapitola v ére dekarbonizácie na britských ostrovoch. Zatvorila sa tam posledná stránka histórie výroby elektriny v uhoľných elektrárňach, ktorá trvala od roku 1882.

Tento odchod od uhlia bol neobvykle rýchly. Výroba elektriny z uhlia tam klesla zo 40 percent energetického mixu v roku 2012 na dve percentá v roku 2019, aby dosiahla nulu v roku 2024. Od roku 2023 približne polovica výroby elektriny v Spojenom kráľovstve pochádza zo zdrojov s nulovými emisiami uhlíka. Cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov v krajine o 42 až 48 percent do roku 2027 a dosiahnuť čistú nulu do roku 2050.  Tie emisie neprodukuje zďaleka len výroba elektriny, takže, hoci do roku 2040 chce vláda vyrábať všetku svoju elektrinu z bezemisných zdrojov, hlavne zo slnka a vetra, na „čistú nulu“ to stačiť nebude.

Ako to bude vyzerať v nasledujúcich rokoch, nie je isté. Uhlie bolo kedysi dominantným zdrojom výroby elektriny a masívne prispievalo k emisiám skleníkových plynov. Zavretie uhoľných elektrární tak výrazne znížilo uhlíkovú stopu Spojeného kráľovstva. V nasledujúcich rokoch však bude hrať kľúčovú úlohu zemný plyn ako „prechodné palivo“. V roku 2022 predstavoval zemný plyn približne 40 percent výroby elektriny v Spojenom kráľovstve. Zemný plyn pri spaľovaní emituje približne o polovicu menej CO₂ ako uhlie, takže je čistejšou alternatívou, ale nie je úplne čistý.

Vláda považuje túto prechodnú fázu za nevyhnutnú, pretože krajina zvyšuje kapacitu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a solárnej energie, aby vyplnila medzery, ktoré zanechalo zníženie fosílnych palív. Cieľom vlády je do roku 2035 postupne vyradiť zemný plyn, ktorý nie je spojený so zachytávaním uhlíka. A tu je ten „čertík schovaný v krabičke“, o ktorom nadšenci obnoviteľných zdrojov energie (OZE) príliš nehovoria.

Solárne a veterné elektrárne sú síce „čisté“ OZE, ale pre stabilitu rozvodnej siete predstavujú v podstate poriadny problém. Keď nefúka, alebo nesvieti slnko, je potrebné dodávať do siete elektrinu z iných zdrojov – čiastočne môžu pomôcť vodné elektrárne (ak je dostatok vody), ale hlavne tepelné elektrárne na fosílne palivá (v tomto prípade hlavne na plyn) a potom jadrové elektrárne. O tých sa síce v niektorých kruhoch v rámci bontónu príliš nehovorí, ale zdá sa, že bez jadra to v konečnom dôsledku nepôjde. Nemalý problém predstavuje aj nadprodukcia výroby elektriny z OZE, keď ponuka prevyšuje dopyt. Batériové úložiská ani zďaleka neponúknu potrebnú kapacitu na úplnú elimináciu oboch výkyvov v sieti.

No a ak vám neuniklo to „zachytávanie uhlíka“ z fosílnych zdrojov, tiež by ste mali zbystriť pozornosť. Ide o podobne alibistický nápad, ako výroba vodíka zo zemného plynu so zachytením a ukladaním CO₂, lebo jeho spaľovanie namiesto plynu je „zelené“. „Papierovo“ to vyzerá rozumne, ale ide o ekonomický nezmysel a značne iracionálny nápad.

Medzi hlavné ciele britskej vlády pri znižovaní emisií skleníkových plynov patrí výroba 50 % elektriny z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, úplná dekarbonizácia energetického systému a ukončenie predaja nových áut so spaľovacím motorom do roku 2035, alebo dosiahnutie „Jet Zero“ – nulových emisií z leteckej dopravy v Spojenom kráľovstve do roku 2050. Okrem toho sa má od roku 2025 vysádzať 30 000 hektárov nových lesov ročne. Pravdupovediac, tento posledný cieľ vyzerá najzmysluplnejšie, keďže lesy majú aj množstvo iných environmentálnych prínosov, nielen viazanie uhlíka v biomase.

Spojené kráľovstvo chce v každom prípade utlmiť používanie plynu a stavia hlavne na veterné elektrárne na mori, kde patrí k svetovým lídrom.

Priaznivé veterné podmienky v Severnom mori majú obrovský potenciál a vláda si stanovila cieľ zvýšiť kapacitu veternej energie na mori do roku 2030 zo súčasných približne 10 GW na 50 GW. Vláda už schválila plány pre elektráreň Dogger Bank, ktorá je vo výstavbe a v čiastočnej prevádzke, a bude po dokončení najväčšou veternou farmou na mori na svete. Tento masívny projekt s plánovaným inštalovaným výkonom 8,1 GW, ktorý sa nachádza pri pobreží Yorkshire, vyrobí dostatok elektriny na napájanie miliónov domácností. Keďže ide rádovo o výkon porovnateľný s výkonom cca 16 jadrových blokov VVER-440, alebo štyroch kompletných Mochoviec, bude to poriadna sila.

Predpokladá sa, že prechod na ekologickejšie hospodárstvo vytvorí v Spojenom kráľovstve do roku 2030 až 400 000 pracovných miest v rôznych odvetviach vrátane výroby, inštalácie a údržby technológií obnoviteľnej energie.