Faktom je, že vesmírny program Apollo nemá v súčasnosti porovnateľnú paralelu. Napriek tomu, že technológie raketových nosičov a IT za polstoročie poskočili, pilotované vesmírne lety sa stále krútia len okolo medzinárodnej stanice ISS.
Zdá sa však, že 20-te roky prinesú konečne zmenu a ľudstvo vykročí za prah vesmíru. A nielen prostredníctvom robotických sond. Môže to byť aj zásluhou spoločnosti Lockheed Martin.
V extrémnom pracovnom nasadení
Aby pomohol NASA splniť nový cieľ – návrat kozmonautov na Mesiac do roku 2024, je dlhoročný dodávateľ kozmických technológií Lockheed Martin pripravený urýchlene dokončiť projekt pilotovaného mesačného modulu. Firma však zároveň tvrdí, že na zvládnutie šibeničného termínu bude potrebovať dostatok financií.
Lockheed Martin potvrdil, že je pripravený splniť aj skrátený termín na vývoj mesačného modulu. Aktuálne predstavil jeho inovovaný koncept. Ten je odlišný od konceptu, ktorý Lockheed Martin odhalil minulý rok na Medzinárodnom astronautickom kongrese. Nový dizajn si vyžiada oveľa ťažší, opakovane použiteľný lander, ktorý dopraví astronautov na Mesiac a späť v jednom kompaktnom zariadení, bez potreby samostatného vzletového modulu.
Návrat ľudí na Mesiac je ale podmienený vybudovaním orbitálnej vesmírnej stanice na jeho obežnej dráhe. Projekt, pôvodne označovaný Deep Space Gateway (Brána do hlbokého vesmíru) dnes nesie skrátený názov Gateway (Brána). Má byť odrazovým mostíkom pre „kyvadlovú“ dopravu na Mesiac a späť a v budúcnosti aj pri letoch na Mars..
Pôvodný zámer bol budovať stanicu so širokou medzinárodnou podporou podľa vzoru ISS, no dnes nie je isté, či sa projektu zúčastní aj Rusko. Rusko-Americké vzťahy sú kvôli protiruským sankciám narušené. Roskosmos hovorí o diskriminačnom prístupe zo strany USA. Za daných podmienok spoluprácu na Gateway odmieta.
Naopak, k projektu lunárnej orbitálnej stanice sa už prihlásila Kanada, ktorá preň vyvinie robotické rameno Canadarm 3 slúžiace na opravy stanice a manipuláciu vo vonkajšom priestore.
Bránou k Mesiacu má byť Gateway
Pilotované lety na Mesiac však budú na stanicu Gateway úzko viazané. Narozdiel od projektu Apollo, kedy nosná raketa Saturn V vyniesla do vesmíru kozmickú loď a mesačný modul priamo zo Zeme, pôjde o sofistikovanejší postup.
Kozmonauti priletia vo vesmírnej lodi Orion (ak hovoríme o NASA) k stanici Gateway, ktorá bude mať na ďalšom porte zaparkovaný mesačný lander. Cez vesmírnu stanicu časť posádky presadne do mesačného modulu a odletí na Mesiac. Po návrate sa mesačný modul pripojí k portu stanice Gateway a postup prebehne v opačnom poradí.
Stanica Gateway spolu s programom pristátí na Mesiaci mala byť pôvodne uvedená do prevádzky v roku 2028. V súvislosti s aktuálnym tlakom americkej vlády na urýchlenie procesu návratu na Mesiac však bude musieť byť k dispozícii najneskôr v roku 2024.
NASA preto počíta s oklieštenou minimalizovanou verziou stanice s dvoma sekciami. Jedna má byť energetická a technologická a druhá má zahŕňať habitat pre kozmonautov. Neskôr by sa mohli k stanici pridať ďalšie moduly pre zlepšenie podmienok a dlhšie pobyty kozmonautov.
Napriek tomu NASA spočiatku neuvažuje o trvalom osídlení stanice Gateway podľa vzoru ISS. Má ísť skôr o ekvivalent horskej chaty, či vysokohorskej turistickej útulne, kde sa návštevníci ubytujú len nakrátko, aby mohli pokračovať v ceste k svojmu cieľu. V tomto prípade na Mesiac, alebo z Mesiaca na Zem.
Lockheed Martin, NASA a tí druhí
Všetko sa však vyvíja a ak bude vôľa a dostatok financií, nájde sa aj cesta na dlhodobé vesmírne projekty. Mike Pence vo svojom príhovore ohľadom návratu Američanov na Mesiac hovoril o dlhodobom zotrvaní na povrchu nášho satelitu.
Výhodou nového konceptu mesačného landeru Lockheed Martin je, že firma ho nebude vyvíjať od nuly. Mnohé z prvkov, ktoré sú potrebné pre vozidlo, sú odvodené z pilotovanej kozmickej lode Orion, na ktorej Lockheed Martin pracuje pre NASA už desať rokov.
Aktuálne je Orion pred svojím prvým testovacím letom a v budúcnosti má so sedemčlennou posádkou lietať na Mesiac, aj do hlbokého vesmíru. Na lety k Marsu sa síce vďaka limitovanému vnútornému priestoru nehodí, ale mohlo by ísť o blízko prelietávajúce asteroidy.
Niektoré z materiálov a systémov používaných v Orione by mohli byť začlenené aj do nového mesačného modulu, rovnako ako vnútorné vybavenie, letové počítače, systémy na podporu života a ďalšie.
Lietať k Mesiacu chcú aj iné štáty – okrem USA má podobné plány aj Rusko, Čína, India, či Japonsko. No hoci niektoré z nich už dokázali dopraviť na Mesiac, alebo aspoň na jeho orbitu, robotické sondy, k pilotovaným letom majú podstatne ďalej ako USA.
Súkromné firmy pozerajú na Mesiac
Perspektívne by mohli tieto vesmírne mocnosti dokonca predbehnúť (zhodou okolností opäť americkí) súkromníci. Horúcim adeptom je SpaceX, ktorá už má za sebou prvý testovací let lode Crew Dragon (v bezpilotnom režime) a nasledovať má pilotovaný let k ISS zrejme v priebehu júla.
Pristátie lode Crew Dragon na ISS v automatickom režime dokumentuje aj toto video.
Ešte v tomto roku by mali kozmonauti spolu s vesmírnym turistom letieť v lodi SpaceX okolo Mesiaca. Keďže sa však špekuluje, že namiesto hotovej lode Crew Dragon by mala letieť nová loď Starship, nie je jasné, či je tento termín reálny.
Konkurenčný Boeing posunul prvý nepilotovaný let svojej lode CST-100 Starliner na august 2019 a s posádkou by mala poletieť koncom tohto roku. Ambície pristáť na Mesiaci a vybudovať tam trvalé základne má však viacero súkromných spoločností, vrátane Blue Origin najbohatšieho muža planéty, Jeffa Bezosa.