Spaľovacie motory na konci dejín, zmiznú z trhu už o pár rokov

Smerujú spaľovacie motory do múzeí? V niektorých oblastiach asi tak ľahko neustúpia, ale v osobnej, aj nákladnej cestnej doprave sa nad nimi začína zmrákať.

Motiváciou pre rastúce krivky predaja hybridov do zásuvky, elektromobilov, a so značným odstupom aj vodíkových áut s palivovými článkami, sú stále prísnejšie emisné normy, aj obmedzenia pre autá so spaľovacími motormi v čoraz väčšom počte miest.

Puristický elektromobil, či praktický hybrid?

Plug-in hybrid môže byť aj úplne čistým typom dopravy, ako ukázala automobilka Daimler so svojím novým modelom Mercedes-Benz GLC F-CELL. Ako naznačuje aj jeho názov, hlavným zdrojom elektriny sú v ňom palivové články na vodík, ale batérie dokáže dobiť aj zo zásuvky.

Takáto kombinácia môže uľahčiť používanie auta v časoch, alebo v oblastiach s riedkou infraštruktúrou na tankovanie vodíka. U plug-in hybridov so spaľovacím motorom je to momentálne naopak a benzín, či nafta slúži ako hlavný pohon nielen pri dlhších trasách, ale aj pri nedostatku nabíjacích portov.

Hoci plug-in hybridy majú oproti elektromobilom malú kapacitu batérie (vodíkový GLC F-CELL s kapacitou batérie 13,8 kWh nie je výnimkou), dojazd niekoľko desiatok kilometrov často dokáže pokryť každodenné dochádzanie do práce, či na nákupy.

Na druhej strane elektromobily zažívajú obrovský boom, ktorý ťahá so sebou aj záujem energetických koncernov a ďalších subjektov na budovaní nabíjacej infraštruktúry. Vzniká veľký počet nabíjacích staníc aj na parkoviskách hypermarketov, pri čerpacích staniciach, popri diaľniciach a na rôznych verejných priestranstvách.

Pritom sú vyvíjané a uvádzané do prevádzky rýchlonabíjačky s veľkým výkonom, ktoré niekoľkonásobne skrátia čas na nabitie batérie. Špičkovú rýchlonabíjaciu stanicu ZSE Ultra-Fast s výkonom 350 kW otváral koncom roka 2018 pri Budči aj eurokomisár a súčasný prezidentský kandidát Maroš Šefčovič.

Nezanedbateľným prínosom rýchlonabíjačiek bude aj fakt, že za rovnaký čas dokážu obslúžiť väčší počet elektromobilov. Elektromobilita sa tak stane čoraz dostupnejšou aj pre tých, čo nemajú možnosť dobíjať si batériu doma, alebo v garáži.

Fázová zmena sa blíži

Viaceré faktory podporujúce bezemisnú, alebo nízko-emisnú dopravu sa stretávajú akoby náhodou v aktuálnom čase.

Otepľovanie podporované skleníkovým efektom si žiada zníženie emisií CO₂, emisné škandály „dieselgate“ Volkswagenu, aj ďalších automobiliek, masová výroba elektromobilov a uvádzanie mnohých modelov vodíkových osobných, aj nákladných áut a autobusov a intenzívne budovanie infraštruktúry – všetky tieto faktory pomáhajú vychyľovať misku váh na stranu „zelenej“ dopravy.

Zrejme svetovým priekopníkom v zavádzaní dopravy bez emisií bude Nórsko, ktoré už dlho zastáva post najväčšieho európskeho trhu s elektromobilmi. Do roku 2025 majú byť v krajine registrované len autá bez emisií a už v roku 2023 budú v hlavnom meste jazdiť len elektrické taxíky.

V tabuľke je niekoľko krajín, prípadne miest s rokmi prechodu na dopravu bez emisií. Na rozdiel od Nórska, nie všetky ambície sú reálne. Legislatívci v Holandsku napríklad spochybňujú zámer dosiahnuť zákaz nových áut so spaľovacím motorom už v roku 2025 a považujú za rozumné termín posunúť na rok 2035.

Otázna je dosiahnuteľnosť tohto cieľa v Indii do roku 2030. V každom prípade však rok 2040 vyzerá ako deadline pre kúpu vozidla na benzín – naftové motory pravdepodobne ustúpia pod tlakom trhu už skôr.

Aby bolo toto environmentálne snaženie zmysluplné, bude treba vyriešiť aj bezemisný pohon ťažkých vozidiel – kamiónov, vlakov na neelektrifikovaných tratiach, stavebných  a poľnohospodárskych strojov a lodí.

Ich výkonné motory zamorujú emisiami, exhalátmi a hlukom životné prostredie v podstatnej miere, aj keď v mestách vnímame najmä osobnú dopravu. A samostatným tvrdým orieškom je letecká doprava, kde sa zatiaľ ráta s elektrifikáciou len na krátkych tratiach.