Pozrite si
V utorok ráno, menej ako deň po štarte z Floridy, zakotvila na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS nákladná kozmická loď Dragon. Išlo o rutinnú, už 31. nákladnú misiu SpaceX k ISS (preto označenie CRS-31), ktoré na stanicu dopravila asi 2 700 kg nákladu a vedeckých experimentov, vrátane prvej drevenej družice LignoSat. Misia CRS-31 však bude niečím výnimočná.
V júni SpaceX získala od NASA kontrakt na vývoj vesmírnej lode USDV (US Deorbit Vehicle), ktorá zaistí riadenú deorbitáciu Medzinárodnej vesmírnej stanice na konci jej životnosti. Má sa tak stať okolo roku 2030, pričom USDV bude upravená nákladná loď Dragon.
NASA a SpaceX naplánovali „demonštráciu opätovného zosilnenia a kontroly polohy“ („reboost and attitude control demonstration“), počas ktorej kozmická loď Dragon použije niektoré z trysiek Draco na svojej základni. Pôjde o prvé použitie lode Dragon na posunutie vesmírnej stanice ISS.
Obsah pokračuje pod reklamou
Na kozmickej lodi Dragon je 16 trysiek Draco. Niektoré sú blízko hornej časti kozmickej lode alebo na jej nose a sú primárne určené na zvýšenie jej obežnej dráhy a vykonanie deorbitálneho manévru. Dragon má však trysky Draco aj blízko zadnej strany kapsuly v takzvanej „servisnej sekcii“. Tieto trysky sa zvyčajne používajú iba na manévrovanie s kozmickou loďou na obežnej dráhe, ale teraz sa použijú aj počas nadchádzajúceho testu. Podľa Jareda Mettera, riaditeľa letovej spoľahlivosti pre SpaceX, budú motory pracovať 12,5 minúty.
Predstava lode Dragon ako USDV pri manévrovaní s ISS
Podľa pôvodných predstáv mali lode Dragon motoricky pristávať na pevnine práve pomocou trysiek Draco. SpaceX však nakoniec zvolila pristávanie na padákoch do mora, tak ako tomu bolo pri kozmických lodiach Apollo a rovnako aj pri lodi Orion. Trysky Draco tak slúžia na manévrovanie a na bezpečnostné oddelenie lode Dragon, ak by počas štartu Falconu 9 došlo k nejakej mimoriadnej udalosti.
„Údaje, ktoré zozbierame z tejto demonštrácie opätovného zosilnenia a kontroly polohy, budú veľmi užitočné pri analýzach SpaceX, ako systém funguje,“ povedal počas telekonferencie Bill Spetch, manažér integrácie operácií vesmírnej stanice z NASA. „A tieto údaje povedú k budúcim schopnostiam, najmä k americkému deorbitačnému vozidlu.“
SpaceX vyvíja ťahač USDV ako výrazne upravenú verziu kozmickej lode Dragon na deorbitáciu starnúcej vesmírnej stanice – bude mať väčšie palivové nádrže a trojnásobok trysiek Draco. A tento test prinesie údaje o tom, aký veľký výkon môžu trysky Draco poskytnúť pri presune ISS na obežnej dráhe a nakoniec ju bezpečne nasmerovať tak, aby nezhorené trosky skončili v Tichom oceáne.
V hre je však ešte ďalší aspekt, ktorý nesúvisí s deorbitom ISS. Na pravidelné zvyšovanie výšky jej obežnej dráhy a zabránenie kolíziám s vesmírnym odpadom sa doteraz používajú motory ruských nákladných lodí Progress, pripojených k stanici. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa napätie medzi USA a Ruskom zvýšilo, čo narušilo vzťahy medzi americkou NASA a ruským Roskosmosom. Spolupráca v kozmonautike síce funguje, ale existujú obavy, že eskalácia vojny by mohla spôsobiť jej prerušenie.
Okrem toho sa Rusko zaviazalo lietať ku stanici len do roku 2028, čo je o dva roky menej ako cieľ NASA do roku 2030. Aj preto už Northrop Grumman a NASA testovali schopnosť nákladnej kozmickej lode Cygnus nahradiť Progress pri manévroch stanice. Dragon by však bol užitočnejší, keďže jedna alebo viacero týchto lodí je takmer vždy ukotvených k ISS. Ak by ruská časť vesmírnej stanice zostala opustená, alebo by ju Rusi dokonca odpojili od americkej časti, NASA bude mať možnosti udržať stanicu v prevádzke aj sama.
Vizualizácia vesmírnej stanice Airbus LOOP
ISS majú čoskoro nahradiť komerčné orbitálne stanice. Vlastné projekty pripravujú spoločnosti Axiom Space, Blue Origin, Voyager Space, Vast a ďalšie. Zatiaľ však nie je jasné, ktoré z nich sa podarí realizovať, ani to, či sa nejaká súkromná stanica objaví ešte pred zánikom ISS, ako dúfa NASA. Ak budú súkromné projekty meškať, môže sa stať, že jedinou stanicou na zemskej orbite bude čínsky „Nebeský palác“ (Tchien-kung). Rusko takisto plánuje vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice ROSS. Štart prvej etapy je plánovaný na roky 2025–2026, najneskôr však do roku 2030. Spustenie druhej a konečnej etapy sa plánuje na roky 2030–2035. Karty však v pozitívnom zmysle môže opäť zamiešať SpaceX. Ak sa podarí dostať Super Heavy / Starship do komerčnej podoby, budovanie súkromných vesmírnych staníc bude omnoho jednoduchšie a lacnejšie, takže na obežnej dráhe to poriadne ožije.
Zdroj