Pozrite si
Elon Musk o hustej satelitnej sieti, ktorá sprístupní internetové pripojenie po celom svete, hovorí už roky. Zlé jazyky (v ruských médiách) dokonca tvrdia, že SpaceX má preto také nízke ceny na dopravu kozmických nákladov, lebo údajné straty chce v budúcnosti sanovať z príjmov za internet.
To, že SpaceX ako jediný kozmický dopravca dokáže lietať s recyklovanými prvými stupňami nosnej rakety Falcon 9 (a od minulého týždňa to platí aj pre Falcon Heavy) a opakovane s nimi pristávať, zrejme kritikov „nevyrušuje“.
Nebude to charitatívny podnik
Pokrývať digitálne priepasti a stavať internetové mosty k chudobným komunitám v krajinách so slabo rozvinutou infraštruktúrou je chvályhodná vec. Žiadny projekt, ktorý by to dokázal riešiť v globálnom rozsahu však nebude lacný. Preto ani satelitný internet nebude zadarmo.
Projekt SpaceX, ktorý dostal pomenovanie Starlink, ráta s niekoľkými tisíckami satelitov na nízkej obežnej dráhe (LEO). Náklady sú odhadované na 10 miliárd dolárov, čo je s prihliadnutím na počet satelitov stále relatívne málo.
Elon Musk však očakáva, že sieť hneď po spustení komerčnej prevádzky vytvorí dostatok príjmov. Z týchto peňazí však SpaceX nemieni kompenzovať údajnú stratu z doterajšej činnosti firmy, ale majú smerovať do realizácie Muskových plánov s kolonizáciou Marsu.
Šéf SpaceX v roku 2015 o projekte Starlink povedal: „Táto sieť má za cieľ vytvoriť značné množstvo príjmov a pomôcť financovať mesto na Marse. Takže ak sa pozeráme z dlhodobého hľadiska na to, čo je potrebné na vybudovanie mesta na Marse, jedna vec je istá: je to veľa peňazí. Takže potrebujeme veci, ktoré prinesú veľa peňazí.“
SpaceX pritom nie je jediná firma, ktorá sa myšlienkou globálnych komunikačných sietí na báze satelitného pokrytia zaoberá. Ak ponecháme bokom reinkarnovanú sieť Iridium, zameranú hlavne na satelitné telefóny, kde internet nehrá primárnu úlohu, už roky je na scéne napríklad sieť O3b spoločnosti SES.
Pod novým názvom O3b mPOWER a s novou flotilou satelitov na strednej obežnej dráhe chce na prelome desaťročí zasiahnuť široké portfólio špeciálnych zákazníkov. Rýchly internet z vesmíru chce sprístupniť pre mnoho tisíc lietadiel, lodí a ďalších odberateľov po celom svete.
Starlink na štarte
Hlavným rivalom SpaceX sa však má stať spoločnosť OneWeb, ktorá má vo vedení aj Richarda Bransona. Prvé zo stoviek satelitov chce OneWeb dostať na LEO už v roku 2019. Hoci to zatiaľ neukazuje na jasného víťaza satelitných pretekov, SpaceX má veľmi dobré šance v tomto závode uspieť.
Na rozdiel od svojich rivalov ako jediná disponuje vlastnými vesmírnymi nosičmi a navyše dokáže náklady dopravovať do vesmíru za bezkonkurenčnú cenu. Pre vlastné potreby výšku marže ešte určite okreše.
Zdá sa, že nápad satelitného internetu, nech vyzerá akokoľvek bláznivo, sa už čoskoro dočká realizácie.Podľa informácie uverejnenej na stránke FCC prvé dva testovacie satelity SpaceX pre projekt Starlink by mali zamieriť na obežnú dráhu už tento víkend.
Družice Microsat-2a a Microsat -2b budú vypustené pomocou rakety Falcon 9, ktorá ako hlavný náklad na palube vynesie na objednávku španielskej vlády radarový satelit Paz zameraný na diaľkový prieskum Zeme. Každá z testovacích družíc bude mať hmotnosť asi 400 kg.
Falcon 9 odštartuje z komplexu SLC-4E na kozmodróme Vandenberg AFB v sobotu 17. februára o 14:14 UT (6:14 hod. miestneho času). Družica Paz z dielne Airbus Defense and Space pre satelitného operátora Hisdesat je určená na diaľkový prieskum Zeme a bude zaradená do programu Spanish National Earth Observation Programme.
Obloha sa zmení
Pokiaľ testy dopadnú úspešne, ráta SpaceX s prvými satelitmi v operačnej prevádzke v roku 2019. Podobné veľké projekty sa pravidelne dostávajú do sklzu, ale SpaceX zatiaľ plánuje dostať všetky satelity svojej siete Starlink na obežnú dráhu do roku 2024.
Či je tento cieľ reálny, môže byť len predmetom špekulácií. Výsledok takýchto úvah je však mimoriadne variabilný. Nevieme zatiaľ nič o parametroch a hmotnosti satelitov, aj keď sa hovorilo o „malých“ družiciach. Falcon 9, prípadne Falcon Heavy by mohol pri jednom štarte vyniesť minimálne desiatky takýchto satelitov súčasne.
Problém však je, že zatiaľ o ich konečnom počte tiež v podstate nevieme. Z pôvodných 700 družíc (zhruba takúto flotilu chce vybudovať aj OneWeb) sieť neskôr narástla na 4425 NGSO (non-geostationary orbit) satelitov. To je viac ako dvojnásobok funkčných družíc na dnešnej orbite. Ani to však nie je koniec. Musk uviedol, že neskôr by počet telekomunikačných satelitov v sieti Starlink mohol dosiahnuť až 12 tisíc.
Zmyslom takejto hustej siete na nízkej obežnej dráhe je posilnenie prenosovej kapacity s nízkou latenciou, pričom zákazníci si vystačia s malými prijímacími anténami. Ako sa s takýmto množstvom „železa“ na LEO vysporiadajú regulátori, je zatiaľ nejasné.
Zdroj