Pozrite si
Včera, 9. februára, prebehol na kozmodróme SpaceX Starbase v Boca Chica v Texase test prvého stupňa najsilnejšej rakety v histórii. Dvojstupňová raketa Starship sa skladá z opakovane použiteľnej kozmickej lode, ktorá nesie rovnaké meno a z takisto opakovane použiteľného z prvého stupňa Super Heavy. Tandem Starship-Super Heavy bude vysoký 120 metrov a jeho priemer je 9 m. Do vesmíru vynesie náklad 100 až 250 ton, podľa výšky obežnej dráhy, čím ďaleko prekonáva akúkoľvek doterajšiu raketu, vrátane nosičov NASA Saturn V a SLS.
Pre porovnanie, priemer najúspešnejšej rakety SpaceX Falcon 9 je „len“ 3,7 m, výška 70 m a na LEO vynesie 22,8 ton nákladu.
Dlhšie odkladaná skúška 33 motorov Raptor 2 boosteru Super Heavy B7 v podobe statického zážihu je dôležitým medzníkom, pretože predchádza prvému orbitálnemu letu Starship.
Obsah pokračuje pod reklamou
Takýchto motorov Raptor je na Super Heavy 33
Ten sa mal uskutočniť už vlani, ale aj kvôli odkladaným povoleniam amerického regulátora sa dostal do sklzu. Ostrého štartu Starship na obežnú dráhu by sme sa však mohli dočkať už v marci.
Potvrdzujú to vyhlásenia prezidentky spoločnosti SpaceX Gwynne Shotwell, ktorá uviedla, že SpaceX sa v rámci testu pokúsi o statický zážih všetkých motorov na Super Heavy a plánuje pokus o orbitálny test Super Heavy – Starship počas budúceho mesiaca.
Skúška Super Heavy (zatiaľ bez lode Starship) bola úspešná, aj keď nie na 100 percent. Zakladateľ SpaceX Elon Musk napísal, že jeden z motorov Raptor 2 bol vypnutý tesne pred začiatkom testu a ďalší sa zastavil sám. Celkovo tak fungovalo 31 motorov z 33. „Stále je to však dosť motorov na dosiahnutie obežnej dráhy,“ uviedol v príspevku na Twitteri Elon Musk.
Testovací zážih si môžete pozrieť na videu SpaceX. (Odpočítavanie začína v čase 9:09 min.)
Počas niekoľko sekundovej skúšky šľahali zo základne Starbase plamene a do vzduchu sa vznášali oblaky dymu. Je to pochopiteľné, lebo tak Super Heavy, ako aj Starship používa ako palivo tekutý metán (CH4) a kvapalný kyslík. Uhlíková stopa takéhoto paliva však určite nie je vyššia, ako v prípade leteckého petroleja s kyslíkom, ktoré sa používajú u väčšiny súčasných rakiet, vrátane Falcon 9.
SpaceX plánuje pomocou Starship lietať nielen na obežnú dráhu Zeme, kam dokáže dopraviť až niekoľko stoviek satelitov Starlink súčasne (Falcon 9 ich aktuálne vynáša pri jednom štarte „iba“ 54). Najdôležitejším cieľom novej kozmickej lode je však pilotovaný let na Mars. Ešte predtým sa Starship zrejme dotkne povrchu Mesiaca. NASA totiž zvolila pristávací modul na báze varianty Starship pre pristátie astronautov na Mesiaci v rámci misie Artemis 3, plánovanej na rok 2025.
Let Starship na Mars počíta s dotankovaním lode na obežnej dráhe Zeme.
Ako „protiváha“ správam o včerajšom teste Super Heavy sa objavila informácia, že NASA plánuje misiu na Mars pomocou rakety New Glenn od spoločnosti Blue Origin. Blue Origin Jeffa Bezosa sa snaží etablovať ako konkurencia SpaceX, ale zatiaľ hrá oveľa nižšiu ligu a to symbolicky, aj doslova. Suborbitálne lety s jednostupňovou raketou New Shepard nie sú reálnymi letmi do vesmíru a v roku 2016 ohlásená silná raketa New Glenn nebola dodnes ani otestovaná. Snáď sa ju podarí úspešne dokončiť.
Treba poznamenať, že spomínaná misia na Mars má dopraviť k červenej planéte dve automatické sondy EscaPADE (Escape and Plasma Acceleration and Dynamics Explorers), ktoré budú z obežnej dráhy skúmať jej magnetosféru. Prvých astronautov na Mars môže dopraviť práve Starship.
Zdroj