Pozrite si
SpaceX asi sotva niekto považuje za málo progresívnu firmu z oblasti kozmických technológií. To, čo dosiahla s opakovane použiteľnými nosičmi Falcon 9, alebo pri budovaní satelitnej telekomunikačnej siete Starlink, nemá historický precedens. Medziplanetárna kozmická loď Starship však napriek tomu stále pripomína sci-fi. Najnovšia prezentácia Elona Muska venovaná lodi Starship s nosičom Super Heavy, ktorá sa uskutočnila 11. februára, rozhodne nemala od vedeckej fantastiky ďaleko.
Elon Musk prvýkrát prezentoval koncepciu kozmickej lode Interplanetary Transport System, ktorá by mohla dopraviť na Mars až stočlennú posádku, a extrémne silnej rakety už v roku 2016 na Medzinárodnom astronautickom kongrese. V roku 2017 nosič označil skratkou BFR, ktorú niektorí interpretovali pomerne expresívnym výrazom „skur..ne veľká raketa“ (Big Fuc..ng Rocket), ale malo ísť o prozaickejšie pomenovanie „Big Falcon Rocket“ (Veľká raketa Falcon).
Medzitým SpaceX intenzívne pracovala na vývoji prevratného raketového motora Raptor, spaľujúceho tekutý metán a kyslík (narozdiel od motorov Merlin používaných vo Falconoch 9, ktoré spaľujú, tak ako väčšina ostatných, zmes leteckého petroleja a kyslíka).
Už 26. júla 2019 sa uskutočnil prvý skok s demonštrátorom Starhopper do výšky 20 m a 27. augusta „výlet“ do výšky 150 metrov s mäkkým pristátím.
V nasledujúcich rokoch vyrobila SpaceX niekoľko prototypov Starship, ktorých dizajn a prevedenie sa zdokonaľovali za pochodu, a množstvo motorov Raptor. Prototypy Starship mali len po tri motory Raptor, kým finálna verzia ich má mať šesť (najnovšie až 9). Po sérii havárií pri tlakových skúškach a po pristátí (prvý výškový suborbitálny let prototypu SN 8 do výšky 12,5 km skončil haváriou počas pristátia) sa v máji 2021 uskutočnil kompletne úspešný suborbitálny let prototypu SN15.
SpaceX avizovala, že do konca roku 2021 uskutoční aj orbitálny testovací let lode Starship, ktorá už bude štartovať s boosterom Super Heavy. Ten bol na texaskej základni Boca Chica pripravený. Štart však zablokoval americký letecký regulátor FAA, ktorý pod tlakom eko-aktivistov začal dôkladne prehodnocovať vplyvy štartov novej rakety na životné prostredie a doteraz nevydal príslušné povolenie. Úrad by sa mal vyjadriť do konca februára.
Možno má byť najnovšia prezentácia Starship – Super Heavy trochu aj „samonaplňujúcim sa proroctvom“, a trochu inšpiráciou pre FAA, aby povolenie príliš nezdržiaval, ale Elon Musk opätovne naznačil, že orbitálny let Starship by sa mohol uskutočniť v marci.
Celé dianie okolo Starship je vážnejšie, než by vás možno napadlo a v žiadnom prípade nejde ani o „hru o guličky“, ani o plnenie snov najbohatšieho muža planéty. Aj keď tie sny tam zohrávajú podstatnú rolu.
Starship má totiž potenciál odštartovať generačný skok v kozmonautike. Nielen preto, že pôjde o mnohonásobne použiteľnú kozmickú loď s bezprecedentnou nosnosťou, ktorá bude schopná lietať k Mesiacu a dokonca na ňom aj pristávať (a opäť z neho štartovať). SpaceX vyvíja túto loď aj pre lety do hlbokého vesmíru – k Marsu, k asteroidom, prípadne aj k mesiacom Jupitera a Saturna.
Piatková prezentácia E. Muska priniesla ďalšie detaily o tomto projekte, z ktorých je jasné, že po rozbehnutí komerčnej prevádzky Starship bude trh kozmických štartov pomerne prehľadný – zrovnaný parným valcom. Hlavným, ale nie jediným dôvodom bude cena štartu pod 10 miliónov US dolárov. To je výrazne menej ako štart Falconu 9, ktorý stojí okolo 60 miliónov USD, čo už dnes predstavuje najvýhodnejšie ceny na trhu.
To konkurencia nerozchodí bez reakcie, preto by obštrukcie neboli prekvapením. Aktuálne firma čaká na povolenie od FAA. Musk dúfa, že ho dostane a štart by mohol prebehnúť už v marci, alebo v najbližších mesiacoch. V zálohe je ale aj „plán B“. Ak by FAA povolenie pre Boca Chica neudelila, SpaceX už stavia štartovací komplex na Floride, kde už povolenie má.
Starship by mala byť schopná štartovať až 3x denne. V roku 2023 sa má uskutočniť test doplňovania paliva na obežnej dráhe – tento koncept umožní výrazne zvýšiť nosnosť kozmickej lode pri medziplanetárnych letoch. Takto natankovaný Starship by mohol dopraviť na Mars až 200 ton nákladu.
S marsovskými výpravami ale bude treba počkať. Aj po nabehnutí rutinnej prevádzky budú lode Starship do vesmíru nosiť len náklady, pilotované lety prídu až neskôr. Prvé misie budú so satelitmi Starlink (až 400 v jednej várke). Neskôr sa v rámci pilotovaných letov budú lode Starlink podieľať aj na lunárnom programe NASA Artemis. Nebudú síce astronautov voziť už zo Zeme (to zaistí loď Orion), ale dopravia ich na povrch Mesiaca.
Pre krátkodobé lety (na orbitu Zeme a k Mesiacu) bude loď využívať posilnené regeneratívne subsystémy na podporu životných podmienok z pilotovaných lodí Crew Dragon. Pre let k Marsu bude potrebné vyvinúť nové, podstatne výkonnejšie systémy.
Jednou z podstatných noviniek na prezentácii bolo predstavenie novej generácie raketových motorov Raptor 2.0. Hoci je motor menší ako Raptor 1 (a je údajne o 50% lacnejší), má vyšší ťah, efektivitu, aj spoľahlivosť.
Vývoj motora Raptor 2 momentálne finišuje. Podľa Elona Muska sa „trochu taví spaľovacia komora“, takže pracujú na vylepšení jej chladenia. Problém by mal byť čoskoro vyriešený. Výrobná kapacita dosahuje 5-6 ks týždenne a o mesiac by mala byť zvýšená na 7 ks za týždeň.
Takáto kapacita výroby bude pre zaistenie dostatočného počtu nosičov a lodí v budúcnosti potrebná. Starship má mať nakoniec až 9 motorov Raptor, namiesto pôvodných 6, a booster Super Heavy ich bude mať až 33. Takže výroba 42 motorov pre jeden tandem SS-SH si vyžiada pri uvedenom tempe 6 týždňov.
Dúfajme, že čoskoro ich budeme môcť vidieť a počuť burácať na štartovacej rampe vo videách, ktoré SpaceX zo štartu svojich misií pravidelne zverejňuje.
Zdroj