Vesmírny program Artemis má dopraviť astronautov z NASA na Mesiac už v roku 2024. Dôležitým prvkom tohto zámeru je orbitálna vesmírna stanica Gateway, ktorá bude zároveň prestupnou stanicou pri cestách na Mesiac. Vynesenie jej prvých modulov má zaistiť SpaceX s ťažkou nosnou raketou Falcon Heavy.
Lunárna stanica Gateway bude dopravená na „takmer lineárnu halo obežnú dráhu“ (“near-rectilinear halo orbit”, NRHO), kde bude obiehať okolo pólov Mesiaca vo výške medzi 3 000 a 70 000 kilometrov.
NASA tvrdí, že kontrakt na vynesení dvoch základných modulov Gateway – „Power and Propulsion Element“ (PPE) a „Habitation and Logistics Outpost“ (HALO) – prostredníctvom Falcon Heavy zarobí SpaceX približne 332 miliónov dolárov, aj keď tento údaj obsahuje nejasné „ďalšie náklady spojené s misiou“.
Uvedené dva moduly budú tvoriť základ orbitálnej stanice a časom k nim pribudnú ďalšie. Ani vo finálnej podobe však Gateway nedosiahne rozmery stanice ISS.
HALO z dielne Northrop Grumman bude obytným priestorom a veliteľským stanovišťom stanice a bude mať porty pre pripojenie nákladných lodí. Modul PPE, ktorý bude prostredníctvom solárnych panelov zabezpečovať elektrinu pre chod stanice, postaví spoločnosť Maxar Technologies. Okrem toho bude zaisťovať telekomunikačnú prevádzku so Zemou a prostredníctvom motorov bude v prípade potreby meniť výšku obežnej dráhy.
Kombinovaný náklad PPE / HALO s výškou asi 15 metrov a hmotnosťou zhruba 14 ton bude síce veľký a ťažký, na druhej strane pre SpaceX nepôjde o žiadny rekord, keďže už má na konte 17 misií Starlink, každá so 60-timi satelitmi a hmotnosťou nákladu 16 ton.
Lenže dopraviť 16 ton na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) je v podstate maličkosť, oproti vyneseniu podobne ťažkého nákladu na obežnú dráhu Mesiaca. Preto SpaceX nasadí svoju aktuálne najsilnejšiu raketu Falcon Heavy s troma boostermi.
SpaceX sa bude na mesačných misiách NASA podieľať aj v ďalších prípadoch. Na zásobovanie stanice pripravuje špeciálnu verziu svoje nákladnej lode Dragon XL. Pôvodné lode Dragon už niekoľko rokov prepravujú náklady medzi Zemou a ISS oboma smermi.
Tým sa líšia napríklad od ruských zásobovacích lodí Progress a amerických Cygnus, ktoré po návrate ISS zhoria v atmosfére. Pilotované lode Crew Dragon zas dopravujú na ISS astronautov.
Okrem toho je SpaceX jedným z finalistov na dodávku pristávacieho modulu pre lety na Mesiac v rámci programu Artemis. Má ísť o jednu z verzií kozmickej lode novej generácie Starship, ktorej prototypy SpaceX stále testuje na texaskej základni Boca Chica.
Posledné dva prototypy (SN-8 a SN-9) vyleteli do plánovanej výšky 12,5 km, respektíve 10 km, obidva však pri pristávaní havarovali. Karavána testov však ide ďalej a možno ešte vo februári odštartuje Starship SN-10, ktorý už čaká na rampe.
Hoci prototypy majú len tri motory Raptor, kým konečná verzia Starship ich bude mať šesť, je veľmi pravdepodobné, že do roku 2024, kedy by sa malo uskutočniť pristátie s posádkou na Mesiaci, bude loď v rutinnej prevádzke. Na lunárnom pristávacom module pre NASA okrem SpaceX pracujú aj spoločnosti Blue Origin a Dynetics.
Uvedenie stanice Gateway plánuje NASA na máj 2024, no vzhľadom na súčasnú situáciu to vyzerá ako diskutabilný termín. Nová americká administratíva síce vyhlásila, že naďalej podporuje program Artemis, ale NASA na rok 2021 zatiaľ obdržala len časť z požadovaných finančných prostriedkov.