Pozrite si
Širokopásmový internet kdekoľvek na planéte – v meste, na púšti, aj uprostred oceánu – a to aj v pohybe, za pomoci pomerne malého a lacného terminálu? Nemožné, poviete si zrejme. Pre vizionára a šéfa spoločností Tesla, Boring Company a SpaceX Elona Muska však neprekonateľné výzvy zrejme neexistujú.
Myšlienku satelitného internetu s globálnym pokrytím prostredníctvom satelitov na nízkej obežnej dráhe odhalil už v roku 2015 a odvtedy jeho vesmírna spoločnosť SpaceX na projekte intenzívne pracuje.
Pred vyše rokom, vo februári 2018 vypustila prvé dva testovacie satelity Tintin-A a Tintin-B a dnes poslala do vesmíru prvú várku funkčných satelitov, ktoré budú základom prvej fázy projektu. Ale nebola to len taká bežná misia na obežnú dráhu, akých má SpaceX na konte už desiatky.
Do tretice všetko dobré
Misia Starlink-1 s nosnou raketou Falcon 9 sa uskutočnila až na tretí pokus, keď pred týždňom bolo odpočítavanie zastavené najskôr kvôli silnému vetru len 15 minút pred štartom a druhý pokus o 24 hodín neskôr stopla SpaceX 2 hodiny pred štartom kvôli aktualizácii softvéru satelitov.
Tretí pokus bol nakoniec úspešný. Na začiatku štartového okna 24. mája o 4:30 SELČ (23.5. o 22:30 hod. miestneho času) odštartovala zo štartového komplexu SLC-40 na Cape Canaveral nosná raketa Falcon 9 s prvou sadou satelitov Starlink. Dôležité momenty štartu misie Starlink 1 si môžete pozrieť v nasledujúcom video zostrihu.
V nákladovom priestore pod aerodynamickým krytom Falconu 9 sa nachádzalo až 60 satelitov Starlink, ktoré s hmotnosťou 13 620 kg (227 kg jeden) tvorili najväčší náklad, aký bol doteraz touto raketou vynesený. Nielen z hľadiska hmotnosti, ale aj počtom satelitov (s výnimkou mikrosatelitov cubesat) ide o rekordný kozmický let. SpaceX tak postavila ďalší míľnik v histórii kozmonautiky.
Pri štarte vesmírna spoločnosť zároveň opäť ctila zásadu znovupoužiteľnosti, preto prvý stupeň nosnej rakety (B1049) po splnení svojej úlohy deväť minút po štarte pristál na plošine OCISLY zakotvenej v Atlantiku asi 620 km severo-východne od kozmodromu. Kompletný záznam z štartu si môžete pozrieť na ďalšom videu.
Zhruba 10 minút po štarte dosiahol druhý stupeň s družicami základnú obežnú dráhu a po reštarte (v čase T + 46: 11 min.) boli družice navedené na predbežnú pracovnú dráhu. Na nej sa 62 minút po štarte začali oddeľovať od horného stupňa, čo je samo o sebe majstrovským kúskom.
Začiatok novej internetovej éry
Rekordný štart so 60-timi družicami je dôležitým prvým krokom k vybudovaniu globálnej siete satelitného internetu Starlink.
Tým, že sa satelity budú pohybovať na nízkej obežnej dráhe (cca 320 – 2000 km), signál bude mať prijateľne nízku latenciu a prenosy budú vhodné aj pre aplikácie citlivé na kvalitu služby (napríklad prenos hlasu, alebo videohovorov).
Elon Musk chce v konečnej verzii vytvoriť neuveriteľnú konšteláciu až takmer 12 000 satelitov, čo je zhruba šesťnásobok všetkých aktívnych družíc súčasnosti. Tých štartov Falconu 9 len na vynesenie družíc Starlink budú potrebné v najbližších rokoch rádovo dve stovky.
Veľký počet družíc a ich rozmiestnenie na nízkych obežných dráhach sú potrebné nielen kvôli latencii, ale aj na redukciu potrebného vysielacieho výkonu na strane satelitov, aj pozemných terminálov. Modemy a smerovače u používateľov tak budú môcť byť malé a vystačia si s menšími anténami.
Rekordná konštelácia
Povolenie amerického regulátora FCC na prevádzku 4 425 satelitov získala SpaceX už v marci 2018. S tým je spojená aj zodpovednosť a zároveň vieme odhadnúť časové horizonty na kompletizovanie siete.
FCC v licencii zaväzuje SpaceX k povinnosti umiestniť polovicu z plánovaných satelitov na obežnú dráhu do 6 rokov a plný počet do 9 rokov od udelenia licencie. SpaceX okrem toho získala od FCC v novembri 2018 aj povolenie na vynesenie ďalších 7 518 satelitov Starlink. Zároveň požiadala o zmenu pôvodnej licencie, keď pôvodných 4 425 satelitov zredukovala „len“ na 2 825 satelitov vo výške 1110–1325 km, ale pridala 1 584 satelitov na obežnej dráhe vo výške 550 km.
Spolu má konšteláciu Starlink tvoriť 11 924 družíc, vrátane 7 518 satelitov vo výške zhruba 320 km, ktoré budú pravdepodobne vynesené ako posledné. Celý systém bude predstavovať sofistikovanú a komplikovanú telekomunikačnú sieť, využívajúcu na prenos dát centimetrové a milimetrové vlny a neskôr aj lasery. K jej fungovaniu sa vrátime v samostatnom článku.
Zdroj