Sonda Chang'e 6 pristála na odvrátenej strane Mesiaca a má priviezť vzorky

Veľký úspech čínskej kozmonautiky – opäť sa podarilo pristáť na odvrátenej strane Mesiaca! V nedeľu 2. júna o 6:23 pekinského času (00:23 SELČ) pristála v kráteri Apollo robotická misia Chang’e 6. Sonda úspešne pristála vo vopred vybranej oblasti panvy South Pole – Aitken (SPA) na odvrátenej strane Mesiaca, uviedla čínska vesmírna agentúra CNSA.

Čína má teda na konte už druhé úspešné pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Tým prvým bola misia Chang’e 4, ktorá v januári 2019 dopravila do kráteru Von Kármán rover Yutu-2 (v preklade Nefritový králik 2). Žiadna iná krajina nedokázala pristáť na vzdialenej strane Mesiaca ani raz a veľkou výzvou bývajú aj pristátia na jeho viditeľnej strane.

Chang’e 6 odštartovala 3. mája 2024 a asi štyri dni po štarte dorazila na obežnú dráhu Mesiaca. Niekoľko nasledujúcich týždňov strávila skúmaním plánovaného miesta pristátia a prípravou na pristávací manéver, ktorý prebehol podľa plánu. Očakáva sa, že misia bude trvať približne 53 dní. Jej cieľom je odobrať vzorky a poslať ich späť na Zem, čo výskumníkom poskytne vôbec prvý pohľad zblízka na materiál z tejto časti Mesiaca. Pozrite si unikátne video z pristávania sondy Chang’e 6, ktoré zverejnila CNSA:

Chang’e 6 bola pôvodne postavená ako záloha pre misiu Chang’e 5, ktorá v roku 2020 priviezla 1,731 kilogramu vzoriek zo severnej pologule blízkej lunárnej strany. Operovanie na odvrátenej strane Mesiaca je však o to zložitejšie, že komunikácia so sondou musí prebiehať cez retranslačnú družicu, viditeľnú zo Zeme. V prípade Chang’e 6 zabezpečuje prenos komunikácie retranslačný satelit Queqiao-2, ktorý pomáhal už počas pristátia sondy.

Pristávací modul strávi niekoľko nasledujúcich dní štúdiom svojho okolia a zberom asi 2 kilogramov lunárneho regolitu a horniny. Niektoré z týchto vzoriek budú naberané z povrchu a iné budú vyťažené z hĺbky až 2 metre pomocou palubnej vŕtačky Chang’e 6.

Kompletná sonda Chang’e-6. V ľavej hornej časti vidieť malý lunárny rover.

Ďalšou etapou po ukončení odberu vzoriek bude ich dopravenie na Zem. Vzletová časť pristávacieho modulu aj so vzorkami sa odpojí od spodnej časti landera a dopraví vzorky na obežnú dráhu Mesiaca. Tu sa vzletová časť spojí s orbiterom misie Chang’e 6, ktorý zatiaľ krúži okolo Mesiaca. Následne sa vzorky premiestnia do návratového puzdra a orbiter sa vydá na návrat k Zemi. Orbiter okolo 25. júna uvoľní návratové puzdro, ktoré má podľa plánu pristáť na padákoch v oblasti Vnútorné Mongolsko. Vzorky budú následne prepravené do špecializovaného strediska pre manipuláciu, skladovanie a analýzu lunárneho materiálu.

Chang’e-6 dopravila na Mesiac aj „predtým nezverejnený“ mini rover. Očakáva sa, že rover podporí výskum zloženia mesačného povrchu a prítomnosti vodného ľadu v lunárnom regolite prostredníctvom zobrazovacieho infračerveného spektrometra.

Lander Chang’e-6 so vzletovým modulom na snímke malého roveru v kráteri Apollo na odvrátenej strane Mesiaca.

Vedci budú podrobne študovať získaný materiál a porovnajú ho aj so zložením vzoriek, ktoré na blízkej strane Mesiaca získala sonda Chang’e-5.  

Na palube landeru sondy Chang’e 6  sa nachádza aj viacero prístrojov dodaných v rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce. Ide napríklad o detektor negatívnych iónov NILS od Švédskeho inštitútu kozmickej fyziky, francúzsky prístroj DORN na sledovanie výmeny prchavých látok medzi regolitom a exosférou, alebo pasívne talianske odrážače INRRI.

Lunárny program Chang’e, pomenovaný po čínskej bohyni Mesiaca, zahŕňa za posledných 17 rokov čoraz zložitejšie a ambicióznejšie misie. V roku 2007 a 2010 dopravila Čína k Mesiacu orbitery Chang’e 1 a Chang’e 2. Chang’e 3 znamenala koncom roka 2013 prvé pristátie čínskej sondy na blízkej strane nášho vesmírneho súputnika. Súčasťou misie bol aj rover Yutu. Chang’e 4 bola podobnou misiou, ale začiatkom roka 2019 pristála na odvrátenej strane Mesiaca, kde vyložila úspešný rover Yutu-2.

Odvrátená strana Mesiaca a vzdialená Zem, zachytená servisným modulom misie Chang’e-5 T1 z roku 2014.

Chang’e 5-T1 vyslala testovaciu kapsulu na cestu okolo Mesiaca a späť na Zem v roku 2014, aby sa vyskúšala budúca doprava vzoriek. To sa podarilo sonde Chang’e 5 koncom roka 2020 a dúfajme, že teraz bude úspešná aj misia Chang’e 6.

Ako sme už v minulosti konštatovali, ambície čínskej kozmonautiky na Mesiaci sú obrovské. Štart misie Chang’e 7 je naplánovaný na rok 2026 s cieľom posúdiť potenciál zdrojov v južnej polárnej oblasti Mesiaca. Predpokladá sa, že sa tam nachádzajú veľké zásoby vodného ľadu, preto sa na výskum tejto oblasti zameriavajú aj iné krajiny.

O dva roky neskôr má odštartovať Chang’e 8, ktorá by mala otestovať využiteľnosť týchto zdrojov priamo na mieste. Projekt má vytvoriť technického predchodcu pre budúcu Medzinárodnú výskumnú stanicu Mesiaca (ILRS). Misia by sa mala spustiť v roku 2028 a bude zahŕňať lander, rover a robot.

Čína však mieri omnoho ďalej. Do roku 2030 chce vyslať do oblasti južného pólu Mesiaca aj kozmickú loď s ľudskou posádkou. Následne plánuje v 30-tich rokoch v tejto oblasti vybudovať základňu ILRS pre astronautov v spolupráci s Ruskom, Bieloruskom a Pakistanom.

Zdá sa, že vesmírne preteky, aké sme videli v 2. polovici 20. storočia, sa opakujú. Len hlavným súperom USA v nich bude namiesto Sovietskeho zväzu Čína.

Aktualizácia: CNSA oznámila, že vzletový modul dnes (4.6.2024) úspešne odštartoval so vzorkami z povrchu Mesiaca a po šiestich minútach dosiahol orbitu, kde sa spojí s návratovým modulom sondy Chang’e 6. Puzdro so vzorkami by malo na Zemi pristáť 25. júna.