Energeticky sebestačné mestá a obce neprodukujúce exhaláty a odpady, takzvané Zero City, sú ideálom koncepcie trvale udržateľného života našej civilizácie. Energetické rozvodné spoločnosti však nemajú obnoviteľné zdroje energie (OZE) príliš v láske. Je to kvôli nestabilite, ktorú vnášajú do rozvodných sietí. Lokálna výroba elektriny priamo v domoch a mestách však rozvodné siete prakticky obchádza.
Fotovoltaické panely si nachádzajú cestu aj na fasády kancelárskych budov.
Ani takéto individuálne a ostrovné energetické systémy nie sú u tradičných energetických hráčov príliš populárne, ale v tomto prípade im sotva môžeme veriť úprimný záujem o všeobecné blaho. Rovnako ako bojový pokrik teplární proti malým plynovým kotolniam v bytových domoch, je aj obava rozvodných spoločností z odstrihnutých spotrebiteľov elektriny veľmi diskutabilná.
POZRITE SI: Exkluzívny rozhovor s tvorcami oceneného zemného akumulátora
Veľké solárne farmy zaberajú obrovské plochy pôdy a ak nie sú k dispozícii púšte, blokujú tak zdroje na výrobu potravín, alebo rast rastlín všeobecne. Preto sa hľadajú alternatívy v podobe plávajúcich elektrární (realita), alebo dokonca vesmírnych elektrární (sci-fi), ktoré túto nevýhodu nemajú (zato však majú nevýhody iné).
Naproti tomu malé inštalácie fotovoltaických panelov na fasádach a strechách budov majú zelenú od regulátorov v mnohých krajinách, vrátane Slovenska.
Najväčšia slnečná elektráreň používa koncentračné zrkadlá sústreďujúce slnečné svetlo na zásobník vody. Para poháňa turbogenerátory. Elektráreň Ivanpah leží v púšti na hranici medzi Kaliforniou a Nevadou.
Vedci zo Stanford University v Kalifornii zistili, že plochy v zastavaných oblastiach využiteľné pre inštaláciu fotovoltaických panelov by dokázali vyprodukovať viac elektrickej energie, než daná populácia potrebuje, informovali o tom v štúdii v magazíne Nature .
Ich špeciálny prípad – energeticky sebestačné budovy – síce vyžaduje viac inovácií, než len nezávislé zásobovanie domácnosti, alebo budovy elektrinou, ale práve takéto energetické ostrovy čiastočne, či úplne nezávislé od rozvodných sietí a veľkých elektrární, majú budúcnosť.
Okrem šetrenia nákladov na infraštruktúru prinášajú aj úsporu fosílnych palív a úsporu energie celkovo. Áno, slnko a vietor sú nestabilné zdroje, a práve preto treba v ostrovných systémoch s elektrinou rozumnejšie hospodáriť. Inteligentné riadenie spotrebičov dokonca znižuje závislosť na záložných batériách, aj keď celkom sa bez nich fungovať nedá. Energeticky sebestačný pasívny dom musí byť zároveň aj inteligentným domom. Určite to platí, ak využívame moderné spotrebiče a nechceme svietiť petrolejkou.
POZRITE SI: Apple sa obracia k Slnku
Systém môže napríklad v čase prebytku elektriny spúšťať náročné spotrebiče – práčku a umývačku riadu a prebytočnú energiu ukladať okrem batérií napríklad do ohrevu teplej vody v bojleri. Večer z batérií potom pokrýva len spotrebu osvetlenia, chladničky, TV a bežných spotrebičov.
Stále sa rozvíjajúce technológie solárnych panelov otvárajú nové možnosti ich umiestnenia popri strechách aj na fasády budov, či dokonca do okien. K dispozícii sú aj veterné turbíny s malým výkonom, ktoré môžu v domoch, ale aj na väčších budovách slúžiť ako doplnkový zdroj energie popri solárnych paneloch.
POZRITE SI: Solárny obor má výkon vyšší, ako blok jadrovej elektrárne
Isteže ide o proces komplikovaný legislatívou, technológiami, aj zaužívanými paradigmami, ale zároveň je to dobrá a potrebná cesta, ako z miest (alebo aspoň z rodinných domov) spraviť lepšie miesto pre život. Ušetríme tým nielen svoje peňaženky.
Foto: Gizmodo