Pozrite si
V roku 2017 pribudlo vo svete rekordných 98 gigawattov novej solárnej kapacity, čo je viac ako čisté prírastky akejkoľvek inej technológie na výrobu elektriny. Fotovoltaika tak prekonala veterné farmy, tepelné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut), aj jadro.
Čína v akcii
Vďaka klesajúcim cenám solárnych panelov a rastu ich účinnosti budú fotovoltaické elektrárne čoskoro najlacnejším zdrojom obnoviteľnej energie. Dnes s cenou za kW ešte tesne vedú veterné farmy postavené na pevnine ( v grafe označené ako Onshore wind), ale ich primát padne zrejme ešte tento rok.
Solárna energetika tiež prilákala najviac investícií, až 160,8 miliárd dolárov. Predstavuje to nárast o 18 percent. Do obnoviteľných zdrojov (s výnimkou veľkých hydroelektrární) sa v roku 2017 investovalo vo svete 279,8 miliárd dolárov, z čoho 57% pripadlo na „slnko“. Do elektrární spaľujúcich uhlie a plyn smerovalo približne 103 miliárd dolárov.
Ako už naznačili predošlé trendy, najväčším svetovým trhom fotovoltaiky bola vlani Čína. Tam pribudlo 53 gigawattov solárnej kapacity, čo je viac ako polovica celkového prírastku. Správu „The Global Trends in Renewable Energy Investment 2018“ vydali UN Environment, Frankfurt School – UNEP Collaborating Centre a Bloomberg New Energy Finance.
Minulý rok bol ôsmy v poradí, kedy celosvetové investície do obnoviteľných zdrojov presiahli 200 miliárd dolárov. Od roku 2004 sa vo svete investovalo do výstavby obnoviteľných zdrojov už 2,9 bilióna dolárov.
Šéf sekcie pre životné prostredie pri OSN Erik Solheim uviedol, že investície do obnoviteľných zdrojov prinášajú viac pracovných príležitostí, kvalitnejšie a lepšie platené pracovné miesta. Čistá energia pritom znamená aj menej znečistenia, teda aj „zdravší a šťastnejší rozvoj.“
Každá ôsma kWh pochádza z obnoviteľných zdrojov
Odhliadnuc od toho, že „zdravý rozvoj“, podobne ako „trvalo udržateľný rast“ sú z hľadiska životného prostredia skôr oxymorony, obnoviteľné zdroje v ekonomike nedeformovanej toxickou legislatívou, môžu byť skutočne prínosom pre širokú populáciu. Dotačnú politiku a jej zneužívanie teraz nechajme bokom.
Globálne investície do obnoviteľnej energie vo výške 2,7 bilióna USD od roku 2007 do roku 2017, teda za 11 rokov, zvýšili podiel elektriny vyrobenej z veterných, solárnych, geotermálnych, morských a malých vodných elektrární, plus elektriny vyrobenej spaľovaním biomasy a odpadu z 5,2% na 12,1 % celosvetovej produkcie elektriny. (Pri spaľovaní biomasy je ekologický aspekt veľmi diskutabilný, zvlášť v prípade drevnej štiepky a voľnej interpretácii zákonov a hodnôt.)
Súčasná úroveň výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov zodpovedá zhruba 1,8 gigatonám emisií oxidu uhličitého, čo je zhruba ekvivalent emisií produkovaných celým dopravným systémom USA. Dopad z globálneho hľadiska stále nie je podstatný, ale nepretržite rastie, ba dokonca sa zrýchľuje.
Významným signálom skorého odklonu od fosílnych palív môže byť aj zámer Saudskej Arábie stať sa jedným z najväčších producentov solárnej elektriny na svete a utlmiť jej výrobu v tepelných elektrárňach. Ruka v ruke s týmito trendmi kráča vzostup elektromobility a súvisiacich odvetví.
Budúce desaťročia by mali priniesť čistejší vzduch a nižšiu záťaž pre životné prostredie. To je dobrá správa, aj keď skleníkový efekt to ovplyvní až omnoho neskôr.
Správa Global Trends in Renewable Energy Investment 2018 bola financovaná Nemeckým federálnym ministerstvom pre životné prostredie, ochranu prírody a jadrovú bezpečnosť.
Zdroj