Škoda Octavia RS - sen mnohých mladých oteckov

Škoda Octavia je jednoducho na našom trhu ikona. Snáď sa nenájde ulica vo väčšom meste, kde jednu nestretnete. Jej najvýkonnejšia verzia vám však umožní odlíšiť sa.
Posledná generácia Škody Octavia RS rapídne minimalizovala možnosti motorizácie a tak si nové „er-esko“ doprajete len s benzínom. A ono to je vlastne celkom dobre. Však uvidíte prečo.

Na test novej Škody Octavia RS som sa neskutočne tešil. V mojich očiach je totiž Octavia RS synonymom pre univerzálne auto, ktoré navyše dokáže vyčariť aj nemalý úsmev na tvári vodiča, ktorý ocení jeho špecifické vlastnosti. A hneď takto na úvod musím povedať, že naozaj nesklamala. Ponúka presne to, prečo som sa na ňu tak tešil.

Keď som si pre novú Octaviu RS išiel na parkovisku ma čakal kúsok v „nenápadnej“ žltej farbe, ktorú automobilka označuje ako Sprint Yellow. Hneď mi bolo jasné, že toto auto na utajené sledovanie nevyužijem, ale na druhú stranu si užijem množstvo zvedavých pohľadov na semaforoch. Ostatne už od detstva, kedy otec vlastnil žltú Škodu 110R mi bola na rýchlych škodovkách táto farba blízka.

Pravdou teda ostáva, že presne táto farba neskutočne pristane aj novej Škode Octavia RS. Ako som k autu prichádzal napadlo ma len, že by som privítal trošku agresívnejšie vyzerajúce disky. Čierne leštené „osemnástky“ sú síce pekné, ale trošku pritvrdiť by si zaslúžili.

Hneď potom nasleduje štandardná obhliadka, či teda testovací kúsok nenesie žiadne poškodenia, veď už pár redakciami pred nami prešiel a úprimne, keď je to „Er-eska“ asi sa s ňou nejazdilo až tak v rukavičkách. Obzerám teda predok, kde je citeľný minimálny fabrický tuning pridávajúci mierne korenie športovosti. Moje oči hneď rozoznajú Bi-LED svetlá Matrix, takže sa teším na prvé jazdy v noci.

Každý chváli ich výkon a vyrezávanie okoloidúcich áut. Aby som sa k tejto téme nemusel vracať, tak už tu vám prezradím, že svietia fakt dobre a patria k tým najlepším. Snád len protiidúce autá mali občas iný názor, keď k úprave svetelného lúča došlo s miernym meškaním.

V duchu chválim prepojenie s čiernou maskou, malé logo RS, ako aj upravený predný nárazník s reálnymi prívodmi vzduchu k brzdám, ktorý končí malým splitterom. Jednoducho v spätnom zrkadle všetci pochopia, že toto nie je žiadna obyčajná „oktávka vo fullke“. Prebehnem teda boky, či nie sú poškodené disky a pri zadnej strane sa zastavím.

Tvar svetiel, ako aj ich pozdrav pri odomknutí som už videl na iných testovaných Octaviách, ale celkom sa mi pozdáva čierny nápis škoda, ako aj malý decentný spojler. Aj napriek boľavému chrbtu sa zohnem a keď vidím dve skutočné koncovky výfuku, moje srdce poskočí v nádeji, že toto by mohol byť zaujímavý týždeň.

Odomykám teda bezkľúčovo, však prečo nie a moje oči hneď spočinú na sedadlách, ktoré kombinujú kožu a alcantaru. Pôsobia športovo a to nielen vďaka integrovanej hlavovej opierke. Zasadám, elektricky si nastavím polohu a samozrejme hneď aj uložím do pamäte. Moje oči začnú hneď skúmať palubnú dosku, kde sa tiež našlo miesto pre alcantaru. Skúmam digitálny prístrojový panel a namiesto štandardnej kópie analógových budíkov, či obrovskej mapy hneď volím dynamické zobrazenie s veľkým otáčkomerom a digitálnym zobrazením rýchlosti.

Moje ruky ohmatajú známy volant, ktorý má pre mňa dokonalú hrúbku a polomer. Okamžite vypínam vedenie v jazdných pruhoch, keďže ja si teraz chcem užiť jazdu a nepotrebujem aby mi elektronika hovorila, kde sú čiary a kde nie sú. O tom to predsa teraz nie je. Ak by som práve išiel na výlet s rodinkou, tak samozrejme budem rád za všetkých „strážcov“, ktorých má aj Octavia RS neúrekom. Keďže je to RS mám v hlave hneď, že peknú dávku spoločných kilometrov strávime v režime manuálneho radenia. Preto hneď nahmatám pádla na manuálne radenie. Škoda, že moje prsty necítia chladný kov väčších rozmerov, ale v návale emócií si hovorím, že svoju úlohu splnia snáď aj tieto menšie plastové „pádielka“.

Keďže aj „er-esko“ je o praktickosti, ešte predtým ako sa pustím do prvých spoločných kilometrov, poobzerám sa a zistím, že odkladacích priestorov je tu pomerne dosť a to dokonca na moju obrovskú fľašu na vodu, ktorú familiárne nazývame „hasičák“. To je dobrá správa, veď pitný režim je dôležitý. Bez toho, aby som išiel kontrolovať ten obrovský batožinový priestor viem, že tam nájdem niekoľko možností, ako bezpečne upevniť nákup, alebo rozdeliť veci v kufri, je to predsa Škoda a toto oni vedia veľmi dobre. Rovnako ako sústavu simply clever riešení v podobe škrabky, či dáždnika.

Nová Škoda Octavia RS je najmä o jazde a preto štartujem tlačidlom a zo zadnej strany sa ozve bublanie decentne ladeného výfukového systému. Vpredu sa ozýva známy „dvojlitrový“ motor TSi, ktorý v tomto prípade produkuje príjemných 245 koníkov. Ešte predtým ako zaradím vypínam štandardne režim Start&Stop, ktorý som ešte dodnes nejako úprimne neprijal. Hneď vedľa tlačidla na jeho rýchle vypnutie zbadám voľbu jazdných režimov. Očami iba prebehnem režimy Eco, Comfort a Normal, tie dnes nechcem použiť.

Volím teda režim Sport a na moje prekvapenie sa z reproduktora na palubovke ozve zvuk týraného dinosaura, ktorý by asi mal evokovať umelú náhradu športového zvuku motora. Prečo?! Potrebujeme to? Milión otázok a sklamanie ma donútia zvoliť režim Individual, v ktorom teda nastavím prevodovku a motor do športového módu a tento zázrak modernej doby v podobe umelého zvuku radšej nechám vypnutý.
V momente keď zaradím „D“ a vyrážam spoznávam, že toto je naozaj Octavia, ktorá vyčarí úsmev.

Jednoducho má výkonu dostatok a aj napriek tomu, že jej sedemstupňová dvojspojka je ladená viac na spotrebu. V prípade voľby športového radenia však robí presne to, čo od nej očakávam a to v tom momente, kedy potrebujem. Postupne teda absolvujeme prvé spoločné kilometre, krásne vidím zahriatie vody, oleja, takže ako slušne vychovaný vodič čakám, kým sa teploty dostanú hore, aby som skúsil o čom to všetci hovoria.

Digitálny prístrojový panel zrazu ukazuje ideálne teploty, úsmev na mojej tvári sa rozširuje. Toto je totiž moment, keď sa volant dostávajú obe moje ruky a spolujazdec sa ešte silnejšie oprie do sedadla. Už totiž vie, čo bude nasledovať. Ideme pekne postupne zákruta po zákrute a ja zisťujem, že nová Octavia RS je presne taká, ako som si ju predstavoval. Oprie sa, pritlačí, drží sa a ja sa teším, ako malý. Výfukový systém si pekne pradie a pri ostrých jazdách občas krásne a jemne pri podradení strelí. Vôbec mi netreba ten umelý zvuk.

Po pár kilometroch opäť skladám jednu ruku z volantu a v jazdných profiloch vyberám Comfort. Rázom mám pod sebou úplne iné auto. Tlmiče sú zrazu jemnejšie, nerobia im problém nerovnosti a ja prestávam cítiť každého jedného mravca, ktorého som prešiel. Jednoducho je pravda, že adaptívny podvozok tu nie je len na okrasu, ale reálne mení charakter auta.

Bez obáv absolvujem ďalšie stovky kilometrov, pričom ostávam prekvapený, že Octavia RS prestane byť hladná a priemerka sa pohybuje niekde tesne pod siedmimi litrami. V tom momente si uvedomím, že toto je naozaj všestranné auto. Pomôže mi zbaviť sa zlých pocitov zo spackaného meetingu, ale aj doniesť manželke domov nový botník, ktorý si vybrala.

Najnovšia Škoda Octavia RS ma naozaj nesklamala, je to auto, o ktorom naozaj bude snívať nejeden mladý otecko a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je jeho všestrannosť, druhým určite priestor a komfort a tým posledným a nemenej dôležitým je možnosť utiecť pred povinnosťami, užiť si jazdu a potešiť svoju dušu zvukom, jazdou a piskotom gúm. Navyše bude ľahkým argumentom pri rodinnej hádke o tom, prečo práve Octavia RS. Držím vám teda palce oteckovia.