Na úvod trochu histórie, aj keď bývalú česko-slovenskú značku asi pozná každý. Menej známe sú však jej začiatky.
Tradícia českej automobilky siaha až ku koncu 19. storočia, kedy v roku 1895 Václav Laurin a Václav Klement založili fabriku Slavia, pôvodne zameranú na výrobu bicyklov. O desaťročie neskôr firmu, ktorá sa medzitým stala automobilkou, premenovali na Laurin & Klement. No a v roku 1925, po fúzii so Škodou Plzeň sa začali odvíjať slávne dejiny značky s okrídleným šípom v logu.
Druhý významný prielom v histórii automobilky priniesla v roku 1991 jej akvizícia koncernom Volkswagen. S ňou značka Škoda získala prístup k aktuálnym špičkovým technológiám z oblasti mobility.
Dnes patrí ŠKODA AUTO k významným automobilkám. V roku 2017 dodala na trh 1,2 milióna automobilov modelových radov CITIGO, FABIA, RAPID, OCTAVIA, KAROQ, KODIAQ, SUPERB a KAMIQ (v Číne).
Od áut k inteligentným riešeniam
V rámci koncernu Volkswagen má ŠKODA AUTO vlastný vývoj vozidiel a technológií a spolupracuje aj so špičkovými externými partnermi. V rámci Stratégie 2025 prechádza značka transformáciou od „klasickej“ automobilky k „Simply Clever spoločnosti ponúkajúcej najlepšie riešenie mobility“.
V tomto smere rozvíja čoraz širšiu spoluprácu aj s izraelskými high-tech startupmi. Česká automobilka už testuje v reálnej prevádzke niektoré nové technológie vyvinuté izraelskými partnermi.
Ide napríklad o 360-stupňové skenery UVeye, ktoré kontrolujú vozidlá, či nemajú poškodenie, alebo nedostatky. Táto technológia sa bude už čoskoro využívať v Česku. Testuje sa tiež unikátna nabíjacia technológia pre elektromobily od spoločnosti Chakratec a tri projekty na báze umelej inteligencie od firmy Anagog.
ŠKODA AUTO potvrdzuje strategický význam Izraela aj zajtrajšou svetovou premiérou (6. decembra) nového modelu ŠKODA SCALA v Tel Avive. Nový kompaktný model sa vyznačuje vysokou úrovňou konektivity a má byť veľkým krokom vpred v oblasti infotainmentu.
Efektívnejšie s umelou inteligenciou
Zo spolupráce s izraelskými partnermi vychádzajú vyspelé technologické riešenia, ktoré chce ŠKODA AUTO využiť vo svojich vozidlách, aj vo výrobnom procese.
V júli 2018 získala ŠKODA AUTO podiel v startupe Anagog, ktorý spracováva dáta z viac ako stovky aplikácií pre smartfóny pomocou umelej inteligencie. Na základe údajov až z 10 miliónov mobilov generuje vzorce mobility.
Túto technológiu chce využiť ŠKODA AUTO DigiLab na rozšírenie svojich služieb napríklad v oblasti inteligentného parkovania. V spolupráci s firmou Anagog chce ŠKODA AUTO pre svojich zákazníkov zabezpečiť aj ďalšie benefity, ako lepšie služby u dílerov, alebo poistenie na mieru.
Ďalšou kooperáciou je využitie technológie firmy UVeye, využívajúcej 360-stupňovú kameru pre skenovanie karosérie, podvozku a pneumatík. Takto sa dajú zistiť poškodenia alebo fyzické odchýlky. Systém za pár sekúnd vytvorí 3D obraz v HD rozlíšení a umožní bezpečnú kontrolu vozidiel pri vracaní v autopožičovniach, pri údržbe, leasingu a podobne.
Automobilka plánuje túto technológiu čoskoro nasadiť v ČR a to aj na výrobnej linke. Technológia UVeye bude prezentovaná v Tel Avive nasledujúci deň po premiére ŠKODA SCALA.
Namiesto chémie mechanika
Pozoruhodnou inováciou, ktorú chce ŠKODA AUTO využiť aj pri nabíjaní elektromobilov, je technológia od ďalšieho izraelského startupu Chakratec.
Riešenie Chakratec ukladá energiu v kinetickej forme v rýchlo sa otáčajúcom zotrvačníku, odkiaľ sa dá neskôr, už vo forme elektrickej energie, získať. Táto patentovaná technológia prináša dve hlavné výhody: viac ako 200 000 vysoko výkonných nabíjacích a vybíjacích cyklov bez degradácie a to počas celej 20 ročnej životnosti systému.
Keďže úložisko energie nie je založené na chemických článkoch, ale na zotrvačníku, je systém mimoriadne ekologický a opakovane použiteľný. V porovnaní so zariadením Chakratec sa vlastnosti chemických akumulátorov s počtom nabíjacích/vybíjacích cyklov zhoršujú a to hlavne pri rýchlom nabíjaní.
Práve životnosť a ekologická nezávadnosť patria k hlavným výhodám zotrvačníkového úložiska energie. Slušná je aj 85-percentná účinnosť konverzie. Nevýhodou je oproti Li-ion batériám nízka objemová a gravimetrická hustota energie, keďže zariadenie s hmotnosťou 250 kg uchová len 3 kWh energie. Technológia by mala nájsť uplatnenie v nabíjacích staniciach a v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi aj ako úložisko energie.