Šiesty integrovaný let Super Heavy / Starship – veľké veci sa nerodia ľahko

Včera, 19. 11. 2024 o 23:00 SEČ odštartovala na šiesty integrovaný let (IFT-6) kozmická loď Starship s nosičom Super Heavy. Štart sa opäť uskutočnil zo štartovej rampy SpaceX Starbase v južnom Texase. Bol svojím spôsobom výnimočný, pretože loď Starship s označením S31, ktorú posilňovač (booster) Super Heavy B13 poslal na suborbitálnu, transatmosférickú dráhu, bol posledným exemplárom prvej generácie.

Predchádzajúci, piaty letový test Starship bol kľúčovým momentom v ceste k plne a rýchlo opakovane použiteľnému štartovaciemu systému pre kozmické lety. Hneď na prvý pokus sa totiž Super Heavy booster úspešne vrátil na miesto štartu a bol zachytený ramenami štartovacej a záchytnej veže Mechazilla na Starbase. Bolo to však tesné a údajne len jedna sekunda delila od rozhodnutia letového dispečingu, aby poslal booster namiesto Starbase do vĺn Pacifiku. Taký bol „plán B“, ak by telemetrické dáta ukázali nejaké disproporcie, ktoré by mohli ohroziť úspešný návrat na kozmodróm.

Aj letový test IFT-6 mal za cieľ opätovný návrat posilňovača na miesto štartu za účelom jeho zachytenia Mechazillou. Tentoraz k tomu však nedošlo a uskutočnil sa „plán B“.

SpaceX už pred štartom uvádzala, že pred návratom a zachytením posilňovača Super Heavy musia byť splnené osobitné kritériá na raketu aj rampu a návrat bude podmienený manuálnym príkazom od letového riaditeľa misie. Ak tento príkaz nebude odoslaný pred dokončením spätného zážihu, alebo ak automatická kontrola stavu ukáže neprijateľné podmienky pre Super Heavy alebo vežu, booster sa predvolene nastaví na trajektóriu s pristátím v Mexickom zálive.  

To sa tentoraz aj stalo, no SpaceX zatiaľ dôvody zrušenia návratu na štartovaciu rampu neuviedla. Nemali sme teda možnosť sledovať také impozantné divadlo, ako pri predošlom teste, ale aj tak sa bolo na čo pozerať. Super Heavy simulovane pristál vo vlnách Tichého oceánu, čo SpaceX online ukázala na videu vďaka konektivite cez Starlink. Počas celého priebehu letu sme mali možnosť na infografike sledovať, že ani jeden motor Raptor nezlyhal, čo sa v minulosti stávalo.  

Medzi ďalšie ciele testu patrilo opätovné zapálenie motora Raptor lode Starship vo vesmíre, testovanie súboru experimentov s tepelným štítom a zmeny manévrovania pre návrat lode a jej zostup nad Indickým oceánom. Pri predchádzajúcich testoch sa počas vstupu do atmosféry objavili problémy s tepelným štítom, najmä v okolí manévrovacích krídeliek. Tie boli v dôsledku vysokej teploty pri prechode atmosférou čiastočne poškodené, a hoci Starship napriek tomu dokázala manévrovať a presne pristáť na určenom mieste v Indickom oceáne, opakované použitie lode v budúcnosti by to vylúčilo.

SpaceX preto na Starship S31, ktorá mala na palube symbolický náklad – jeden banán –  vyskúšala nový tepelný štít. Ten sa ukázal ako účinnejší a v priamom prenose sme mohli sledovať kamerové zábery žiariacej plazmy na prednom aj zadnom krídle. V čase T+1:05:30 Starship úspešne vertikálne pristála na hladine oceánu, keď po zapálení troch atmosférických motorov Raptor znížila rýchlosť na nulu. Následne sa z pochopiteľných dôvodov preklopila.  

Starship pri 6. letovom teste dosiahla plánovanú suborbitálnu dráhu a 1. kozmickú rýchlosť, ktorá by jej umožnila zotrvať na orbite. To potvrdilo aj úspešné zapálenie jedného motora Raptor vo vesmíre.

Budúce lode Starship, počnúc siedmym letovým testom, budú lietať s významnými vylepšeniami vrátane prepracovaných predných klapiek, väčších palivových nádrží, ochranných dlaždíc novej generácie a sekundárnych vrstiev tepelnej ochrany. SpaceX sa takto chce dopracovať k plne znovu použiteľnému tepelnému štítu, ktorý je pre opakovanú použiteľnosť lode kľúčový.