Aj keď v určitých kruhoch rojkovia aj vedci vážne uvažujú o exotických spôsoboch vesmírnej dopravy, ako vesmírny „vlak“, či vesmírny výťah, autor týchto riadkov ich považuje s veľkou pravdepodobnosťou za nerealizovateľné. V skutočnosti majú obe myšlienky niekoľko kritických miest, ktoré ich realizáciu činia prakticky nemožnou. Alebo žeby predsa?
Jedným z limitov, na ktoré naráža myšlienka vesmírneho výťahu je dostupnosť dostatočne ľahkého a pevného lana, ktoré by sa pri dĺžke 36 tisíc kilometrov (ťažisko výťahu by muselo byť na geostacionárnej dráhe) neroztrhlo vlastnou váhou a unieslo by ešte aj mnohotonovú kabínu.
Nádejou sú v tejto súvislosti uhlíkové nanorúrky, ale zatiaľ nie sme schopní vyrábať z tohto materiálu dostatočne dlhé vlákna. Nanotechnológie však prinášajú nové nádeje a určite nielen pre vesmírny výťah.
Výskumný tím pod vedením Johna Baddinga, profesora chémie na pennsylvánskej univerzite Penn State, publikoval v časopise Nature Materials článok, ktorý podrobne opisuje, ako dokázali zo stlačeného benzénu vytvoriť neuveriteľne malé cik-cak cyklohexánové štruktúry z atómov uhlíka v podobe diamantov (diamantovej mriežky). Výsledok pripomína zázračný náhrdelník z najmenších diamantov, aké si dokážeme predstaviť.
Pretože základom tohto vlákna je diamant, vedci očakávajú, že preukáže mimoriadnu tuhosť, pevnosť a ďalšie unikátne vlastnosti, ktoré bude možné využiť v moderných technológiách, uviedol prof. Badding. Mimochodom, vedeli ste, že diamant je najlepším vodičom tepla?
Ako jedna z možných aplikácií sa spomínajú motorové vozidlá s extrémne nízkou spotrebou paliva. A ďalšou (Pozor! Teraz to príde!) – vesmírny výťah. Hoci portál Gizmodo pripúšťa, že ide o sci-fi, pričom existujúce otázniky stále nemajú odpovede a nevieme, či by takéto riešenie bolo naozaj uskutočniteľné, Badding povedal, že vesmírny výťah je jednou z najväčších výziev pre nanotechnológie.
Nuž, odporúčali by sme vedcom, aby sa pri svojich víziách držali trochu viac pri zemi a v kozmonautike uprednostnili trochu praktickejšie ciele. Myšlienka vesmírneho výťahu je totiž natoľko absurdná, že vnucuje otázky typu: „Prečo najprv teda nevybudujeme omnoho jednoduchšiu sieť transoceánskych lanoviek?“ Prepravu nákladov a osôb by sme mohli realizovať lacno rýchlosťou až 200 km/hod (takou sa má pohybovať výťah do vesmíru), alebo rýchlejšie, takže z Európy do USA by sme cestovali 1-2 dva dni v lôžkovom vozni. Čo poviete? Asi radšej letecky, alebo, ktovie, možno raz Elon Musk vybuduje v potrubí na morskom dne svoju supersonickú dopravu Hyperloop.
Zdroj a foto: Gizmodo, Techbox