Sea of Solitude je adventúra, ktorá rieši ťažké témy šikany či rozvodu

Môžu videohry riešiť aj vážne témy? Majú šancu byť umením a nie iba zábavou? To sú otázky, ktoré riešime už viac ako 20 rokov a spoločnosť je stále rozpoltená v nazeraní na hry ako ďalšiu formu umenia i vyšší stupeň kreativity. Preto je vítané, že sa objavujú čoraz častejšie hry, ktoré sa snažia akcentovať spoločenské problémy. Nejde im iba o hrateľnosť v kontexte najpresnejších zásahov cieľov, fotorealistickú grafiku, ale hlbší presah.

Nie je ľahké nájsť dobrý scenár v hre – a ešte ťažšie je nájsť aj abstraktný scenár, ktorý by vám všetko nevyložil ako na podnose a pôsobil celistvo. Sea of Solitude je adventúra sčasti inšpirovaná životom autorky a náročnými momentmi v živote, ktorými si prešla. Budete prekvapení, do akej hĺbky pristupuje k jednotlivým pasážam, ale ich spoločný menovateľ je jasný: strach, vnútorní démoni a negatívne životné okolnosti sa jej zapísali do pamäti. Titulná hrdinka Kay nimi mimoriadne trpí do takej miery, že sa zrazu ocitá vo svete, kde majú prevahu a chcú nad ňou prebrať kontrolu, resp. ju nepustiť ďalej.

O zobrazených monštrách v nás

Sea of Solitude znamená v preklade More samoty. A veľa minút v hre budete tráviť sami v záhadnom svete. Na začiatku ovládate dievča na loďke, ktoré sa plaví do neznáma, ale neskôr prejde zatopenými ulicami mesta. Vzniká zaujímavý moment – hladina vody je takmer na úrovni striech, takže pod vami sú dlhé metre, no vy sa pohybujete nad balkónmi či rímsami.

Hravo odhaľujete nápisy a za pár minút zistíte, že sú v nemčine. Sea of Solitude sa odohráva v Berlíne, resp. séria spomienok vás posúva do tohto mesta. Nie vždy v rovnakej podobe, Berlín a jeho jednotlivé pasáže sa menia. Do niektorých sa vrátite, iné sú unikátnou príležitosťou na prieskum.

Hra sa sústredí na dej a podsúva vám ho od prvých minút, kedy veľa nechápete. Od úvodnej chvíle si všimnete netradičné veci. Hrdinka je úplne čierna s oranžovými očami, akoby zalepená od smoly. A vo svete nájdete podobne čierne postavy, monštrá reprezentujúce čosi hrozivé.

Treba sa im vyhýbať, ale niekedy na vás chcú hovoriť. V prvej kapitole s vami častejšie komunikuje dievčatko v žltom oblečení. Dáva vám aj tipy, čo robiť. Ale hneď na začiatku sa objaví aj mimoriadne frustrujúci súper – vo vodách medzi bójami stále pláva obrovské monštrum, ktoré vás zožerie na počkanie. A vtedy príde Koniec hry (a krátky reštart).

Vtedy vytušíte, že vy i monštrá nie sú čierne iba z plezíru a zamýšľanej grafickej podoby na efekt. Sú v ostrom kontraste so svetlou paletou farieb mesta či mora. Toto je abstraktný svet, kde sa miestami rozostupuje voda ako u Mojžiša a Červenom mori – zrazu vám umožňuje prejsť do úplne spodnej časti a na povrch zeme alebo prechádzať úzkym koridorom smerom k cieľu.

Pohyb je kľúčový: hra obsahuje na jednej strane dostatočnú voľnosť, ale na druhej má kontrolné body, ktorými treba prejsť, aby ste sa dostali ku kľúčovým bodom v príbehu a kapitole. Paradoxne, prvá kapitola sa najťažšie hrá – na všetko si musíte zvykať, netušíte čo od vás žiada a najprv sa len oťukávate a hľadáte cestu. Kam sa dá plaviť na loďke a kde musíte kráčať na vlastných nohách.

Prieskum je svieži – loďkou sa dostanete na pár miest, a nájdete aj zavreté dvere. Keď vystúpite z loďky, pohybujete sa po pár prístupných strechách a hľadáte, kam vás hra pustí. Tam sa zväčša treba dostať, na strechu či druhú stranu toho vodného kanála.

Korupcia sveta, ktorý čistíte od seba a minulosti

Na pochopenie pravidiel je ideálne popísať si herné mechaniky. Samotné chodenie nestačí – skáčete na miesta, leziete po rebríkoch, chodíte po strechách, ale dve dôležité aktivity sú svetlica a čistenie. Svetlica (vyvoláte ZL tlačidlom) vám ukáže smer, kam sa treba dostať.

Je akoby takým navigátorom v otvorenej kapitole. Ukáže vám bod, kam idete a je na vás, ako sa k nemu prepracujete. Niekedy je úžasné sledovať jej trajektóriu a pod ňou vidíte celý level, ktorým sa potrebujete prepracovať: občas treba prekonať viaceré bójky vo vode, inokedy sú to strechy alebo striedanie oboch prostredí.

Druhým mechanizmom je čistenie sveta od korupcie cez tlačidlo ZR. Aj to sú kľúčové miesta kapitol, kde sa potrebujete zastaviť. Väčšinou korupcia reprezentuje oranžovočierny zhluk entity, ku ktorej sa treba priblížiť a použiť svoju schopnosť. Avšak niekedy je entita neúplná alebo roztrieštená na viaceré časti: najprv ich treba poskladať, až potom môžete vyčistiť časť levelu od korupcie.

Časti môžu byť napríklad rozložené po strechách a na tie sa treba štverať. V inej časti máte okolo seba detské postavy, ktoré vám pomôžu zniesť časti entity aj z vyšších častí, stačí ich nasmerovať k čiastočkám.

Sea of Solitude sa vôbec často hrá so svetlom a tmou. Keď vyčistíte časť od korupcie, zrazu sa rozvidní. Ale často tápate v tmavých koridoroch, hľadáte cestu von a svetlica vám akurát pomáha. Lebo niekedy na vás útočí skupina drobných postáv – ale iba v tme. Keď sa dostanú na svetlo, zrazu konvertujú na milé deti.

Šikana, potenciálny rozvod či vzťah bez budúcnosti

Keď prekonáte prvé náročné kapitoly, ktoré sú frustrujúce najmä kvôli tomu, že musíte plávať vo vode a to veľké čierne monštrum vás zožerie štyri razy po sebe, začnete konečne chápať predkladaný kontext. Tí čierni bubáci nie sú úplne zlí bossovia či monštrá ako z iných hier, ale každý niečo reprezentuje…

Ako prvá vážna téma sa predkladá šikana, zobrazená na postave brata. Staršia sestra ho dostatočne nechránila, brat bol často utláčaný a teraz sa vracia Kay do minulosti, aby mu pomáhala šikanu v škole prekonať. Je to náročne vstrebateľný vzťah súrodenca a pocit viny, ktorý Kay musí akceptovať a v abstraktnom svete riešiť.

Ďalšou témou je rozpadajúci sa vzťah jej rodičov. Prepracovaný otec je zobrazený ako monštrum a intenzívnou misiou je štveranie sa na obrovský mrakodrap, kde zúri na streche a chrlí oheň. Ten cítite na vlastnej koži cez ventilátory, ktoré prekonávate na ceste nahor.

Monštrum je zúbožené, smutné, a nemá na výber: živiteľ rodiny je otrokom práce, no chce zabezpečiť rodinu. A manželka mu vyčíta, že tu nie je pre ňu či pre deti. Už tu cítiť, ako Kay utrpela neľahké situácie v detstve a je otázne, čo si odnáša ďalej.

Veľmi citlivo je spracované monštrum signalizujúce jej priateľa. Vzťah, ktorý skvelo začína, sa rýchlo rúti do priepasti a priateľ zažíva pocity úzkosti. Prichádzajú podobné otázky ako v minulosti: ona by chcela mať deti, ale je aj on pripravený? Priateľ je zobrazený ako ľadové monštrum, z ktorého postupne odpadajú ľadové časti a tie potrebujete zháňať na sprístupnenie ďalších pasáží. A aby toho nebolo málo, ešte vám ich neraz ukradnú a musíte ich získať späť.

Milými odbočkami v záplave negatívnych emócií sú dve milé aktivity. Môžete hľadať holuby, ktoré odháňate alebo odkazy vo fľaši. Sú očíslované a nesú spomienky predkladané vo forme krátkych monológov. Holubov a odkazy môžete zbierať desiatky, hra priebežne ukladá, ktoré ste našli a ktoré nie.

Grafika a zvuk prispievajú k atmosfére

Celú hru má na svedomí tucet ľudí a predsa má krásnu grafiku. Najmä po estetickej stránke, grafici presne vedia čo a ako vám chcú ukázať, no nehovoria o monštrách či pocitoch doslovne. Zaplavený Berlín striedavo odkrývajú a o pár minút skryjú do obrovskej temnoty s lejakom či búrky. Nádherné sú kapitoly s priateľom, tie sa odohrávajú v zasneženom prostredí s padajúcimi vločkami. A kvalitný dabing či sprievodná hudba tiež dokresľujú atmosféru. Prvým negatívom je občas príliš hustá tma… nevidíte (schválne) ani na krok.

Druhý aspekt ťahajúci hru mierne nadol je občas frustrujúce ovládanie. Už si myslíte, že ste preskočili priepasť, no končíte vo vode, musíte ísť dlhou cestou späť. Alebo ste si časovali preplávanie istej časti a nestíhate prísť k bójke a žerie vás monštrum. Keď sa to stane raz, je to súčasť napätia. Ale siedma smrť vás dokáže napajediť.

Hra nie je pre každého, ale…

Ak si chcete zahrať Sea of Solitude ako ďalšiu nezávislú behačku či adventúru, budete prekvapení jej obsahom. Sú tu pasáže, kde beháte, skáčete, riešite puzzle, ale hlavné abstraktné motívy riešia zásadné problémy, ktoré bežne v hrách nevidíte. Nie je to hra, kam si pôjdete vždy po ťažkom dni oddýchnuť, ale presunie vás do iného sveta a podobne ako náročný film, privedie vás na iné myšlienky a pôsobí ako ťažká sonda do duše hrdinky.

Distribútor: Quantic Dream / Electronic Arts
Cena: 20 EUR (alebo zahrnutá v EA Play / Microsoft GamePass)

Recenzovaná verzia Sea of Solitude: Director’s Cut vyšla na Nintendo Switch. K dispozícii je aj na PC, Xbox One a PS4.