Pozrite si
Začiatkom marca asociácia SD Association oznámila nový štandard pre SD karty, SD VSC, ktorý definuje minimálne rýchlosti pre zápis dát na kartu. Okrem toho ale poznáme UHS a Class štandardy, na kartách nachádzame aj SD, SDHC či SDXC, MB/s, 1 000x popisy a mnoho ďalších informácií. Ako sa v tom vyznať? Poradíme vám.
Čo je SD karta
Na úvod by bolo asi dobré povedať čosi o samotnej SD karte. Ide vlastne o malú plastovú placku s rozmermi 32 x 24 x 2,1 mm a hmotnosťou zhruba 2 g, ktorá má v sebe rozmerovo malú NAND flash pamäť. Jej princíp si ale vysvetľovať nebudeme, to je na ďalší článok.
Štandard SD, teda Secure Digital bol predstavený koncom roka 1999 spoločnosťami ako Panasonic, SanDisk či Toshiba ako náhrada za MMC karty. Až neskôr vznikla spomínaná SD Association, ktorá združuje už omnoho viac výrobcov, hovorí sa okolo čísla tisíc. Mimochodom, členské v SD Association je 2 000 USD ročne.
Asociácia nepravidelne upravuje štandardy a snaží sa ponúknuť trhu to, čo potrebuje. Kedysi totiž stačila karta, ktorá zapisovala rýchlosťou okolo 2 MB/s. Dnes už takú pomaly ani nekúpite.
SD, SDHC, SDXC
Aktuálne majú SD karty tri označenia, štandardy, pričom ich fyzické parametre sú totožné. Z pôvodného štandardu SD, resp. SDSC (Secure Digital Standard Capacity) alebo SD Version 1.0, ktorý využíval FAT16 súborový systém a Normal Speed zbernicu, v roku 2006 vznikol nový štandard SDHC, resp. SD Version 2.0.
Ten je skratkou z Secure Digital High Capacity a označuje karty, ktorých kapacita je do 32 GB. Dovtedy bola bežnou karta s kapacitou 1 – 16 GB. Problém s SDHC kartami bol jedine v tom, že na ich plnú funkčnosť muselo byť zariadenie so slotom na kartu schopné čítať aj SDHC štandard.
Nutná bola rýchlejšia zbernica (Hight Speed) a podpora typu FAT32. Preto s niektorými staršími zariadeniami novšie SDHC karty nefungovali. Práve z tohto dôvodu sa ešte doteraz zvykne pri popise produktov písať, akú pamäťovú kartu podporujú a do akej kapacity.
O necelé tri roky sa objavil tretí štandard označovaný ako SDXC (Secure Digital eXtended Capacity) alebo SD Version 3.0, ktorého teoretické maximum je 2 TB dát. Doteraz však takúto kartu nikto nevyrobil. Novinkou je exFAT súborový systém, ktorý nahradil FAT32 z SDHC karty.
Po verzii 4.0, ktorá priniesla len novú zbernicu je aktuálne najnovšia verzia SD Version 5.0 je určená hlavne na natáčanie videa. Označuje sa ako SD VSC. Takto označené karty v súčasnosti ešte na trhu nenájdete, no tieto rýchlosti vie dosiahnuť aj SDHC či SDXC karta.
UHS
V roku 2009 bol schválený nový štandard dátovej zbernice, tzv. bus. Po klasickej Normal Speed a High Speed pri kartách SD a SDHC prišla nová zbernica s označením UHS (Ultra High Speed). To označuje zbernicu pre SDHC i SDXC karty, ktorá je schopná prenášať dáta rýchlosťou od 50 do 104 MB/s. Tá sa označuje ako UHS-I. Na kartách však môžete nájsť skôr skratku I (rímska jednotka), nie celú skratku UHS-I.
V roku 2011 sa objavila SD Version 4.0 s UHS-II, ktorá priniesla vyššie prenosové rýchlosti, ktoré dosahujú teoretické rýchlosti 156 – 312 MB/s. UHS-II tiež nemôžete vidieť na niektorých top pamäťových kartách. Na nich nájdete označenie II alebo napísanú prenosovú rýchlosť. Tá je však maximálna, ktorú vie karta ponúknuť.
Pri UHS je dôležité povedať, že nejde o rýchlosť zápisu, ale rýchlosť, ktorú dosahuje zbernica v danej karte. Je to maximálna prenosová rýchlosť medzi kartou a zariadením. Pokiaľ máte staršie zariadenie, ktoré nepodporuje USH-I alebo UHS-II, karta rýchlejšia nebude.
SD VSC
Toto nové označenie (V) na kartách ešte nenájdete. Časom však príde aj to a na kartách tak pribudne ešte ďalšia skratka. V prípade označenia V hovoríme o 5 rôznych typoch – V6, V10, V30, V60 a V90. Jednotlivé čísla hovoria o minimálnej rýchlosti ukladania dát, teda zápise. O zápise sa bavíme preto, lebo SD karty sú používané na ukladanie dát z fotoaprátov a kamier, kde je potrebná hlavne rýchlosť pri ukladaní, nie čítaní.
Takže s kartou V6 dosiahnete rovnakú rýchlosť, ako pri Class 6 (viď nižšie), teda 6 MB/s. Karta V90 bude musieť dosahovať rýchlosť ukladania minimálne na úrovni 90 MB/s, čo je už poriadna rýchlosť. Tá sa hodí na tie najnáročnejšie úlohy ako je 4K Ultra HD a 8K Ultra HD video.
UHS Speed Class
Toto označenie taktiež hovorí, akú rýchlosť dokáže SD karta dosiahnuť pri zápise. Opäť je však nutné, aby zariadenie, z ktorého bude zápis prebiehať (napr. fotoaparát, kamera, notebook…) mal dostatočne rýchlu zbernicu v slote na SD kartu. Ak nie, rýchlosť zápisu to spomalí.
UHS Speed Class sú iba dve – U1 a U3. V prípade U1 je minimálna rýchlosť zápisu 10 MB/s, pri U3 je to 30 MB/s. Na kartách sa tak môžete stretnúť s nápisom U1 alebo U3.
SD Class
Toto staršie označenie minimálnej rýchlosti zápisu nájdete na kartách aj v súčasnosti. Hlavne pri tých, ktoré majú U1, pretože to je rýchlosť, akú dosahuje Class 10.
Class rozdeľujeme na 4 skupiny – Class 2, Class 4, Class 6 a Class 10. Čísla v označení hovoria o minimálnej rýchlosti zápisu, teda 2, 4, 6 alebo 10 MB/s.
Označenie x-krát
Ešte väčší bordel robí na kartách označenie napríklad 144x. Našťastie od toho výrobcovia pomaly upúšťajú. Toto číslo nemá v súčasnosti praktický význam. Kedysi, keď svetu vládli CD, označovalo toto číslo to isté, čo u CD-ROM mechaník. Ak si pamätáte, boli mechaniky 4x, 8x, 16x, 24x apod. Číslo udávalo, akou rýchlosťou dokáže mechanika čítať či zapisovať na CD. 1x = 0,146 MB/s. Na kartách je toto číslo ale väčšie.
Je to preto, lebo karty sú schopné prenášať za sekundu výrazne viac dát, ako pri CD mechanikách. Ak má karta napríklad označenie 100x, prenáša zhruba 14,6 MB/s a teda patrí do triedy Class 10, resp. U1. Karta Lexar nižšie má označenie 1 000x, čo je zhruba 146 MB/s.
Toto označenie ale neudáva minimálnu, ale maximálnu rýchlosť zápisu pri ideálnych podmienkach. To isté platí aj pre označenie na kartách v MB/s. Smerodajné je tak označenie Class alebo U, resp. prichádzajúce V.
Na niektorých kartách nájdete aj označenie pre čítanie v MB/s. Tento údaj ale nie je tak podstatný, hodí sa len pri ukladaní dát z karty do PC či notebooku. Rýchlosť čítania je spravidla niekoľkonásobne vyššia, ako rýchlosť zápisu. Ak teda siahnete po rýchlejšej karte čo sa týka zápisu, jej čítanie bude dostatočne rýchle.
Na čo sa ktorá SD hodí?
V súčasnosti karty Class 2, Class 4 a Class 6 už ani veľmi nekúpite. Nájdu sa však e-shopy alebo elektropredajne, kde na skladoch ešte pár kusov majú. Tieto karty sú však na dnešnú dobu veľmi pomalé a neodporúčam ich vôbec kupovať. Možno tak do kompaktu pre dieťa, ktoré rýchlu kartu aj tak nevyužije.
Na bežné používanie je ideálna Class 10 alebo U1 karta. Rýchlosť 10 MB/s je postačujúca pre väčšinu bežných vecí ako fotenie na dovolenke, natáčanie Full HD videa s nižším dátovým tokom, príp. zálohovanie dát z PC.
Ak hľadáte rýchlu kartu, siahnite po U3. 30 MB/s, teda minimálna rýchlosť zápisu, je dostatočných aj na náročné úlohy – kontinuálne fotenie vysokou rýchlosťou v plnom rozlíšení, Full HD video s vysokým dátovým tokom apod. Problém jej nespraví ani 4K Ultra HD video v najnovších fotoaparátoch.
To isté platí aj pre microSD karty v telefónoch.
Pred kúpou pamäťovej karty odporúčam zistiť si zo špecifikácie zariadenia, v ktorom kartu chcete používať, či podporuje konkrétny štandard. Môže sa totiž stať, že maximom bude podpora SDHC štandardu a tak vám SDXC karta bude na nič. Taktiež si zistite, akú maximálnu kartu podporuje vaše zariadenie. Niektoré majú obmedzenie do 32, 64 alebo 128 GB. 200 GB a väčšia karta by vám bola zbytočná.
Aj prostredníctvom SD karty môžete na svoje mobilné zariadenie nechcene preniesť malvér, alebo iný škodlivý softvér z vášho počítača. Všetky svoje zariadenia však môžete plnohodnotne chrániť prostredníctvom riešenia ESET Family Security Pack.
Zdroj