Pozrite si
Satelitné siete ako Iridium pomáhajú komunikovať prakticky kdekoľvek na Zemi a vďaka technológii DVB-S/S2 satelity umožňujú príjem digitálnej TV všade, kde existuje priama viditeľnosť v smere na juh (na severnej pologuli). Satelitné prenosy využívajú aj telekomunikační operátori ako alternatívu k diaľkovým káblom, vrátane transoceánskych, a ako súčasť svojich sietí. Novú kvalitu prinesie zrejme dátová satelitná sieť Starlink, ktorú intenzívne buduje SpaceX.
Túto sieť by mohli v rámci svojej konektivity používať aj pozemní telekomunikační operátori, ale v prípade sietí 5G je tento scenár otázny – kvôli oneskoreniu (latencii) dát a rýchlostným stropom. Tým skôr prekvapila správa, že Čína umiestnila na obežnú dráhu „prvý 6G satelit“ na svete.
Správa, ktorú prevzali mnohé médiá, však pripomína skôr hustú marketingovú hmlu, ako skutočnú senzáciu. Čo sa vlastne stalo?
V piatok, 6. novembra bola z čínskeho kozmodrómu Taiyuan o 03:19:14 UT vypustená nosná raketa Chang Zheng 6 (CZ-6) s nákladom 13 družíc. Let naozaj predstavoval míľnik čínskej kozmonautiky, pretože išlo o prvý štart, kedy bola nosná raketa CZ-6 použitá na vypustenie komerčných satelitov. Išlo o 10 argentínskych družíc ÑuSat-9 Alice, ÑuSat-10 Caroline, ÑuSat-11 Cora, ÑuSat-12 Dorothy, ÑuSat-13 Emmy, ÑuSat-14 Hedy, ÑuSat-15 Katherine, ÑuSat-16 Lise, ÑuSat-17 Mary a ÑuSat-18 Vera (angl. NewSat-9 až NewSat-18). Družice na diaľkový prieskum Zeme vyvinuté argentínskou spoločnosťou Satellitelogic Corporation majú plánovanú životnosť tri roky.
Ďalšími troma satelitmi sú Bei Hangkong Shi Weixing 1 (postavený v Beijing MinoSpace Technology Corporation), Tianyi 05 (SpaceTY Co.,Ltd) a Taiyuan (China Center for Aerospace Science and Technilogy a Northwest Polytechnical University).
Rozpaky vyvoláva práve satelit Bei Hangkong Shi Weixing 1, alebo skôr tvrdenie čínskych médií, že ide o prvý „6G satelit“, ktorý sa má používať na overenie výkonu technológie 6G vo vesmíre.
V skutočnosti nás nič neoprávňuje tvrdiť, že táto družica, určená takisto na diaľkový prieskum Zeme, používa, alebo testuje 6G technológiu. Dobrým dôvodom na to je, že nič ako „6G štandard“ zatiaľ neexistuje a o jeho črtách sa v odborných kruhoch len začína diskutovať.
To, že sa na družici Bei Hangkong Shi Weixing 1 bude testovať prenos dát v terahertzovom pásme, má s budúcou 6G technológiou málo spoločné. A to aj napriek tomu, že sa s takýmto pásmom submilimetrových vĺn môže pre 6G siete počítať.
Už využívanie satelitov na mobilnú komunikáciu najnovšej generácie (5G) je kvôli požadovanej latencii problematické. Aby takýto prenos dosiahol požadovanú latenciu napríklad 1 ms, museli by byť satelity vo výške maximálne 150 km (dráha signálu minimálne 2 x 150 km = 300 km, čo pri rýchlosti svetla predstavuje čas šírenia 1 ms). Na takejto nízkej dráhe sa však satelity nemôžu dlhodobo udržať. Satelit pre 6G preto znie ako oxymoron, čiže nezmyselné spojenie.
A čo 6G? Nebude mať ešte nižšiu požadovanú latenciu ako 5G? Áno, bude. Predpokladaných 0,1 ms satelity z fyzikálnych dôvodov nikdy nezaistia.
Isté je, že by nová generácia mala priniesť aj vyššie rýchlosti – uvažuje sa o 100-násobku 5G, čiže 100 až 1000 Gbit/s. A to je ďalší kameň úrazu. Dokáže takéto rýchlosti prenášať satelit pomocou rádiových vĺn smerom k zemi? Pri terahertzovom pásme by to bol problém kvôli útlmu.
Faktom je, že sa takéto vysoké frekvencie snažia vedci využiť pre komunikáciu so satelitmi a vesmírnymi sondami v hlbšom vesmíre a v hre sú aj optické prenosy pomocou laserov. Súčasné prenosy zo sond pri vonkajších planétach slnečnej sústavy, alebo napríklad na Marse, sú pri aktuálnych technológiách extrémne pomalé.
S príchodom pilotovaných letov na Mars, alebo k asteroidom, bude potrebné podstatne zvýšiť dátovú priepustnosť. Mobilná technológia 6G, ktorú očakávame zhruba o 10 rokov, však nebude riešením, ktoré na to potrebujeme. Satelity a sondy si budú musieť poradiť inak.
Zdroj