Pozrite si
Len nedávno skompletovaná nová konštelácia satelitov Iridium NEXT je pripravená poskytnúť bezprecedentné možnosti pri monitoringu státisícov lietadiel, ktoré každý deň brázdia oblohu. Takýto typ globálneho pokrytia nebol doteraz nikdy v histórii k dispozícii.
Ak sa osvedčí, má potenciál podstatne zmeniť spôsob riadenia leteckej dopravy na celom svete.
Oproti súčasnému stavu pôjde o významný pokrok. Letecké spoločnosti používajú v poslednom období technológiu ADS-B, ktorej dosah v pásme 1090 MHz je však limitovaný v optimálnych podmienkach maximálne na 500 km.
Aktuálne existuje na celej Zemi niečo vyše 600 prijímacích veží pre ADS-B, ale tie nedokážu monitorovať každé lietadlo. Platí to hlavne pre lietadlá nad oceánmi a kontinentmi s menším pokrytím prijímačmi.
Satelity ako riešenie
Satelitná konštelácia Iridium NEXT a skladá zo 75 družíc, z čoho je 66 aktívnych a 9 záložných. Poslednú desiatku satelitov vyniesol na orbitu 11. januára nosič SpaceX Falcon 9, čím sa budovanie konštelácie zavŕšilo.
Hlavným cieľom siete Iridium NEXT je poskytovať globálne telekomunikačné pokrytie, no každý satelit je vybavený aj špeciálnym prijímačom. Táto technológia umožní sledovať každé lietadlo na oblohe – bez ohľadu na to, v ktorej časti zemegule sa nachádza.
Počas diaľkového letu môžete sledovať aktuálnu polohu lietadla na mape zobrazenej na displeji v sedadle. Môžete mať dojem, že rovnako presne vidí polohu lietadla aj riadenie letovej prevádzky, ale nie je to pravda. Uviedol to pre portál The Verge Don Thoma, šéf spoločnosti Aireon, ktorá vlastní a prevádzkuje prijímače na družiciach Iridium. Dôvodom je nedostatočná sieť pozemných staníc.
Ale satelity Iridium NEXT dokážu prijímať každé vysielanie s technológiou ADS-B z ľubovoľného miesta.
Presnejšie ako radar
Hoci ADS-B sa stáva globálnym štandardom, nie všetky lietadlá sú vybavené touto technológiou. Bez nej väčšina riadiacich stredísk letovej prevádzky stále používa na sledovanie lietadiel vo svojom vzdušnom priestore radar.
Pozemné stanice snímajú rádiové vlny odrazené od trupu lietadla, alebo vysielajú signály do palubného transpondéra lietadla, aby zistili jeho polohu.
Tento systém závisí od signálu vyslaného zo zeme a jeho dosah je obmedzený. ADS-B nevyžaduje externé signály. Ak má lietadlo transpondér ADS-B, automaticky nepretržite vysiela informácie o jeho súradniciach, vypočítané pomocou satelitov GPS.
Podľa amerického Federálneho úradu pre letectvo (FAA) sú tieto dáta zvyčajne presnejšie ako radar.
Problémom je ale aj tu dosah (max. 450-500 km). Navyše asi 70 percent povrchu Zeme pokrýva oceán, takže sú obrovské plochy bez monitoringu a na odľahlých územiach tiež pozemné stanice chýbajú.
Nad takýmito oblasťami s nízkym pokrytím udržujú letoví dispečeri z bezpečnostných dôvodov lietadlá veľmi ďaleko od seba – 50 až 160 km. Lietadlá na medzinárodných linkách často dodržiavajú vopred určené trasy, čo tiež znižuje flexibilitu riadenia dopravy.
Aktualizácia za 2 sekundy
Prostredníctvom prijímačov Aireon ADS-B na palube družíc Iridium NEXT by mohli dispečeri riadiaci letovú prevádzku získať nové možnosti. Keďže tieto satelity obiehajú Zem vo výške zhruba 770 km, dokážu pokryť podstatne väčšie územie ako pozemné stanice. Podľa spoločnosti Aireon dokáže každý satelit prijímať informácie zo vzdialenosti až 3 498 km.
Pôvodne chcel Aireon dokončiť konšteláciu Iridium NEXT už pred pár rokmi, ale kvôli viacerým problémom boli prvé satelity uvedené do prevádzky až v roku 2017. Počas nadchádzajúcich týždňov bude Aireon testovať kompletný satelitný systém ADS-B.
https://www.youtube.com/watch?v=Lq6_NA30yhM
Ak bude všetko fungovať, satelity Iridium získajú informácie z lietadiel, ktoré prenesú do dátového centra Aireonu vo Virginii. Následne sa z nich odfiltrujú duplicitné informácie (lietadlo môže komunikovať s niekoľkými satelitmi súčasne) a určí sa, kde vo vzdušnom priestore sa lietadlo nachádza. Potom systém odošle informácie príslušnej organizácii riadenia letovej prevádzky. Kompletný proces trvá menej ako dve sekundy.
Po schválení začnú systém Aireon ADS-B používať prví zákazníci. Sú medzi nimi kanadská letecká spoločnosť Nav Kanada a riadenie leteckej dopravy v Spojenom kráľovstve NATS, ktorí tiež investovali do spoločnosti Aireon. Európska agentúra pre bezpečnosť leteckej prevádzky systém takisto vyhodnocuje a FAA odskúšala službu nad vzdušným priestorom Karibiku.
Po zavedení satelitného dohľadu sa zvýši bezpečnosť prevádzky a zjednoduší sa pátranie po lietadlách v prípade havárie.
Systém síce stále závisí od techniky, ktorá nepretržite vysiela pozíciu lietadla, ale bude účinný aj v prípadoch, akým bol let 387 Malaysia Airlines, ktorý sa stratil nad Indickým oceánom. Sú dôkazy, že avionika na palube lietadla bola v istom okamihu vypnutá, satelitný systém ADS-B by však riadeniu letovej prevádzky oznámil presný čas, kedy sa tok informácií zastavil.
Zdroj