Pozrite si
Proces štandardizácie mobilných rádiových technológií je zdĺhavý a strastiplný. Ešte máme v čerstvej pamäti vývoj okolo schvaľovania štandardu (presnejšie povedané štandardov) 5G v organizácii 3GPP.
V decembri 2017 bol prijatý štandard 5G NR (new radio) v takzvanej non-standalone (NSA) verzii, pričom efektívny štandard bol definitívne schválený až v prvom polroku 2018. Samostatná verzia štandardu (standalone, SA) pre rádiové rozhranie SA 5G-NR bola dokončená len pred rokom, rovnako ako normy týkajúce sa chrbticovej siete 5G.
Hneď nato sa objavili prvé čipsety pre nižšie frekvenčné pásma 5G a dnes sú už k dispozícii aj prvé koncové zariadenia, vrátane 5G smartfónov. Čas dozrel a prví operátori spúšťajú komerčné siete 5G – v USA, v Južnej Kórei, vo Švajčiarsku, aj v Katare.
Hľadanie následníka
Prvé siete 5G však majú ešte ďaleko od technologického maxima, ktoré schválený štandard umožní dosiahnuť. Čosi podobné sme zažili pri nástupe sietí 3G (UMTS), ktoré spočiatku ponúkali rýchlosť dát len 384/64 kbit/s (DL/UL) a na vrchole so špecifikáciou HSPA+ to boli desiatky Mbit/s – rádovo stonásobok.
Napriek tomu, že 5G technológie majú ešte celú svoju historickú etapu pred sebou, výskumníci začínajú už dnes pracovať na sieťach 6G.
Spoločnosť Samsung oficiálne potvrdila, že po spustení siete 5G rozšírila existujúci výskumný tím v oblasti telekomunikácií na úroveň výskumného centra. Je to súčasť nedávno vytvoreného Centra pre výskum pokročilých komunikácií v rámci Samsung Research Company, uviedol The Korea Herald.
Okrem výskumu 6G má Samsung Research na starosti aj vývoj umelej inteligencie a robotiky. To rozhodne nie je na škodu, pretože o požiadavkách na 6G zatiaľ neexistujú jasné tézy, takže bude enormne ťažké vyvíjať čosi, o čom v podstate nemáme konkrétnu predstavu.
Napriek tomu Samsung nie je jediný, kto sa do výskumu a vývoja nových technológií 6G chystá. Rovnaký zámer prejavila aj fínska Univerzita v Oulu, ktorá ide do výskumu s Nokiou, a ďalšie subjekty. V prípade 5G rozhodne nemôžeme zvolať: „Kráľ je mŕtvy“. Len nedávno sa totiž narodil a potrvá možno desaťročie, kým vyrastie do plnej sily. V 6G už ale vedci a inžinieri začínajú hľadať následníka trónu.
Čo prinesú siete 6G?
Ako hovorieva jeden môj známy: „Prosím si ľahšiu otázku“. Všetko, čo si dnes dokážeme predstaviť ako fikciu budúcnosti v oblasti multimédií – napríklad takú 3D virtuálnu realitu v rozlíšení 8K Ultra HD – v pohode zvládnu siete 5G. Minimálne vo svojej rozvinutej podobe.
Aj keď si dnes ale nevieme presne predstaviť aplikácie, ktoré pobežia v sieťach 6G, čisto aritmeticky vieme odhadnúť niektoré ich parametre. Jednoducho vynásobíme rýchlosti 5G koeficientom x100, prípadne x1000 a rovnakým pomerom vydelíme latenciu.
Dostaneme tak predstavu o rýchlostiach rádovo Tbit/s (namiesto 1-10 Gbit/s v 5G) vzduchom a v pohybe, a o latencii v rádoch mikrosekúnd, namiesto milisekúnd, ktorú majú mať siete 5G.
Keď máme takéto zadanie, môžeme začať skúmať a vyvíjať technológie pre 6G siete. Ale bez podpory zo strany základného výskumu vo fyzike a v chémii budeme stratení, pretože so súčasnými poznatkami a technológiami sú takéto parametre nedosiahnuteľné.
Sieť pre internet vecí?
Ari Pouttu, profesor pre spoľahlivé bezdrôtové technológie na Univerzite v Oulu si myslí, že 6G siete, niekedy označované aj ako 5G Long Term Evolution, sa objavia okolo roku 2030, aby uspokojili očakávania, ktoré nedokázali uspokojiť 5G siete.
Taktiež spomína rýchlosti v terabitoch za sekundu a mikrosekundovú latenciou. Taká masívna dátová priepustnosť si aj pri nových kódovacích schémach, ktoré len budú vyvinuté, vyžiada šírku kanálov v rádoch gigahertzov. Aby sa takéto pásmo dalo vyčleniť, budú siete 6G operovať v extrémne vysokých frekvenčných pásmach na hranici viditeľného svetla.
Hovorí sa o frekvenciách od 100 GHz po 1 terahertz (THz), aj o fenoméne, ktorý sa týka už sietí 4G a 5G. Nosnou účastníckou bázou sietí 6G nebudú ľudia, ale stroje, senzory a objekty. Čo na to poviete? Rozhodne budeme múdrejší na konci tretej dekády tohto storočia.
Zdroj