Pozrite si
Kľúčom k úsporám pri doprave nákladov na obežnú dráhu Zeme, ale aj ďalej do vesmíru, je viacnásobne použiteľný nosič. Prax amerických raketoplánov to možno nepotvrdzuje, keďže tie vynášali náklady drahšie, ako jednorázové nosné rakety, ale také sú fakty. Okrem toho aj pri raketoplánoch boli prvé dva štartovacie stupne jednorazovými raketami.
Aj to sú dôvody, prečo SpaceX, ktorá už dnes dokáže so svojimi nosičmi Falcon 9 konkurovať zavedeným vesmírnym agentúram, vyvíja raketu Grasshopper schopnú vrátiť sa s mäkkým pristátím späť na kozmodróm. Viacnásobné využitie nosičov má výrazne znížiť náklady na vynesenie kilogramu užitočnej hmotnosti na obežnú dráhu.
Grasshopper je 10-násobne využiteľný nosič SpaceX s vertikálnym štartom, aj pristávaním (VTVL, Vertical Takeoff Vertical Landing). Momentálne je rovnako ako kozmická loď DragonRider v testovacej fáze. Aj DragonRider bude pristávať pomocou tryskových motorov „kdekoľvek, s presnosťou helikoptéry“.
Ambiciózni Švajčiari
Dnes sa typické náklady v doprave na nízku orbitu pohybujú okolo 50 tisíc USD/kg, ale nová kozmická spoločnosť Swiss Space Systems (S3) tvrdí, že to dokáže za cenu skoro 5x nižšiu – za 10,6 miliónov USD, uvádza portál Gizmag.
Je to možné? Pokiaľ všetko dobre dopadne, tak áno. Švajčiari plánujú na vynášanie družíc použiť podobný koncept ako Virgin Galactic. Malý raketoplán vynesie do výšky 10 km na svojom chrbte špeciálne upravené prúdové lietadlo Airbus A300 a po odpútaní sa od nosiča vystúpi raketoplán na hranice stratosféry, do výšky 80 km. Tam vypustí družicu, ktorá sa pomocou vlastných motorov premiestni až na nízku obežnú dráhu. V praxi to býva okolo 300 km.
Myšlienka vyzerá zaujímavo, máš však nejeden háčik. Hmotnosť družice je limitovaná na 250 kg a takouto technológiou nie je možné dopravovať družice na stredné obežné dráhy (niekoľko tisíc km), nehovoriac už o geostacionárnej dráhe vo výške zhruba 36 tisíc kilometrov.
V každom prípade výhodou konceptu je, že by mohol využívať mnoho štartovacích postov na letiskách, spĺňajúcich požadované parametre. S3 chce otvoriť prvý „kozmodróm“ v roku 2015 vo švajčiarskom Payerne, neskôr majú pribudnúť letiská v Maroku a v Malajzii. Prvý testovací let je plánovaný na rok 2017.
Väčšia hmotnosť družice a vyššie obežné dráhy by však potrebovali výkonnejšie lietadlo, silnejší raketoplán, prípadne veľmi výkonné motory samotnej družice (alebo najskôr všetky tri položky súčasne). Ale ako úvodný koncept znie myšlienka S3 zaujímavo.
V hre sú aj ďalší, lídrom je SpaceX
Podobné zámery potvrdila aj Virgin Galactic, ktorá už koncom tohto roku plánuje prvé hyperbolické lety na hranice vesmíru (vo výške 80-100 km) s ľudskou posádkou. Ako prvostupňový nosič ale používa špeciálne vyvinuté lietadlo WhiteKnightTwo na vynesenie suborbitálneho raketoplánu SpaceShipTwo. Z výšky 110 km by Virgin Galactic dokázala na nízku obežnú dráhu dopravovať aj ťažšie satelity ako 250 kg.
Koncept raketoplánu vynášaného do stratosféry lietadlom má rozpracovaný Virgin Galactic: raketoplán SpaceShipTwo zavesený pod nosičom WhiteKnightTwo už má prvé testy za sebou.
Zo súkromných dopravcov však najviac mieša karty spomínaná SpaceX, ktorá lieta s nákladnou loďou Dragon aj k vesmírnej stanici ISS – doteraz má za sebou tri misie. Okrem toho ale vynáša aj komerčné družice a dosiahne aj na geostacionárnu dráhu. Kalendár naznačuje, že o objednávky nemá SpaceX núdzu už dnes a po zavedení nosiča Grasshopper sa zrejme stane žralokom v kozmickom oceáne. Mimochodom práve 14. júla odštartoval Falcon 9 s družicami Orbcomm-OG2 3, Orbcomm-OG2 4, Orbcomm-OG2 6, Orbcomm-OG2 7, Orbcomm-OG2 9 a Orbcomm-OG2 11 na palube. Väčšia nosnosť má svoje výhody.
Zdroj: Swiss Space Systems, SpaceX, Virgin Galactic