S Mercedes-Benz EQV v Chorvátsku: Cesta naspäť bola náročná. Na čo si dať pozor?

Cesta do Chorvátska s elektromobilom nie je žiadna veda, preto sme sa rozhodli vyskúšať niečo potenciálne náročnejšie – k moru sme išli s elektrickou dodávkou. Zo všetkých dostupných modelov sme si zvolili Mercedes-Benz EQV a navyše sme necestovali z Bratislavy, ale zo severu stredného Slovenska – Oravy.

Článok o tom, ako dopadla naša viac ako 800 kilometrov dlhá cesta s poriadne naloženou elektrickou dodávkou a taktiež 2-ročným pasažierom si môžete prečítať v už zverejnenom článku. Prezradíme vám len to, že skutočnosť bola lepšia než naše očakávania!

Priznám sa, že cestu do Chorvátska som plánoval naozaj poctivo. „Hral“ som sa s rôznymi premennými ako s rôznou spotrebou, počasím, zaťažením auta a taktiež s možnosťami, čo ak niektorá nabíjacia stanica nebude fungovať. Vedel som však, že pôjdem s EQV, ktoré ukazuje online stav nabíjacích staníc, takže prípadnej nefunkčnosti a obsadenosti som sa nebál.

Napokon, môj plán som si nechal potvrdiť aj výpočtom navigácie v EQV, ktorá mi pri ceste do Chorvátska veľmi pomáhala, respektíve ma uisťovala, že na plánované zástavky prídeme. Cestu naspäť som chcel absolvovať takmer rovnako ako cestu k moru, avšak s jedným rozdielom. Zatiaľ čo do Chorvátska sme išli takmer s plne nabitou batériou, z Chorvátska sme odchádzali s 35 percentami.

Síce som počas pobytu nabíjal krátko aj z bežnej zásuvky a tiež som raz dobil približne 20 percent na verejnej nabíjacej stanici priamo v Baške, výletmi po ostrove sme tieto kWh minuli. Áno, pred cestou som auto mohol nabiť na 100 percent a vydať sa na Slovensko za prakticky totožných podmienok ako do Chorvátska, no nepovažoval som to za nutnosť. Po ceste sme sa plánovali zastaviť a prípadne pozrieť okolie.

Na ostrove Krk je jedna verejná DC nabíjacia stanica, ktorú v čase odchodu z Bašky navigácia EQV hlásila ako obsadenú, ale AC konektor mal byť voľný. Z Bašky sme vyrazili o 10:45 a k nabíjacej stanici sme po asi pol hodine jazdy úspešne zaparkovali. Tá ale bola vypnutá, po bližšom skúmaní som zistil, že už pár dní nefunguje. EQV je ale v tomto takpovediac nevinne, keďže iba zobrazuje dáta dodávané na server od prevádzkovateľa nabíjačky.

Len za tých pár minút, čo sme na mieste stáli, sa tu otočilo asi 5-6 elektromobilov. V batérii sme mali 25 percent a pristúpil som na alternatívny plán. Smerovali sme k DC nabíjacej stanica ELEN, ktorá bola len s miernou zachádzkou na odpočívadle rovno pri ceste. Po pár minútach jazdy smerom k tejto nabíjacej stanici som však aj na základe odporúčaní EQV plán zmenil a išiel som do mesta Rijeka.

Predsa len, ak by ELEN nefungoval, to by už mohol byť väčší problém, keďže k ďalším nabíjačkám by to bolo už naozaj len tak tak. Rijeka má kopec nabíjacích staníc, takýto problém by sme preto nemali. Novým cieľom teda bola nabíjacia stanica v Tower Center Rijeka od operátora Hrvatski Telekom. Nabíjacia stanica svietila a bola voľná. Auto som preto pripojil k nabíjacej stanici a priložil kartu ZSE Drive pre medzinárodný roaming.

Po pár sekundách mi stanica zahlásila, že karta nebola overená. Po ďalších neúspešných pokusoch som to vzdal a otvoril si oficiálnu aplikáciu operátora Hrvatski Telekom. Dobil som si na účet 50 kún a spustil som nabíjanie. Aplikácia síce fungovala tak na 50 percent, ale spojenie na pár pokusov prebehlo – nabíjačka overila nabíjanie a pripravovala komunikáciu s autom. Do 5 sekúnd sa však nabíjanie automaticky „úspešne“ ukončilo.

Opakoval som to niekoľkokrát, no vždy bez úspechu. Presunul som sa o kúsok ďalej k ďalšej stanici Hrvatski Telekom. Vo všetkých troch prípadoch (na Krku a v Rijeke 2x) išlo o stanice EFACEC. Konektor som pripojil do auta, priložil kartu ZSE Drive, no karta ani tu nebola autorizovaná (aj keď by vo všetkých troch prípadoch mala). Otvoril som oficiálnu aplikáciu Hrvatski Telekom, no opakoval sa scenár z pred pár minút.

Bol som teda o takmer 7 eur ľahší a auto som nenabil. Prečo nefungovalo nabíjanie cez oficiálnu aplikáciu netuším a zostane to záhadou. Možno išlo o problém s kompatibilitou auta a nabíjacej stanice. Čo sa týka problémov s roamingom, tie sa počas leta sem-tam objavovali. Napríklad, ak som si chcel nabíjačku rozkliknúť v aplikácii ZSE Drive, vyhodilo mi chybu (ten istý problém ale bol aj s funkčnými stanicami v roamingu – napr. Ionity).

Na takéto problémy s roamingom väčšinou slovenskí operátori nemajú priamy dosah, keďže spojenie prebieha cez tretiu stranu (prevádzkovateľa roamingu). V tejto súvislosti sme kontaktovali aj ZSE Drive so žiadosťou o oficiálne stanovisko: „Ako poskytovateľ služby Zahraničný roaming sme pristúpili k nahláseniu daného nevyhovujúceho stavu ako reklamácie služby u nášho roamingového partnera s cieľom zabezpečiť pre našich zákazníkov spoľahlivú a dostupnú službu verejného nabíjania aj v zahraničí.„, vysvetľuje Matúš Baltazarovič z PR a Marketing oddelenia ZSE Drive.

Po troch neúspešných nabíjaniach sme museli ísť už viac-menej na istotu. Hneď cez cestu bola predajňa Porsche, kde bola 150 kW nabíjacia stanica Alpitronic spoplatnená cez has.to.be. Jedna kilowatthodina bola poriadne drahá a stála ako na Ionity bez registrácie, teda 0,79 eur / kWh. Navyše, bola tu potrebná kartová rezervácia v naozaj šialenej výške 109,80 eur. Nabiť som ale potreboval, tak mi nezostávalo nič iné.

Nabíjanie som prvýkrát spúšťal bez zapojeného kábla v aute, čo webové rozhranie vyhodnotilo ako chybu. Kábel som teda k autu pripojil a celý proces spúšťania nabíjania som musel absolvovať znova – aj s ďalšou kartovou rezerváciou 109,80 eur! Nabíjanie sa už ale bez problémov spustilo. Nabil som tu len toľko, aby som mohol ísť k inej stanici, kde by už roaming mohol fungovať. Išlo o nabíjaciu stanicu Konzum Delnice – opäť EFACEC a opäť operátor Hrvatski Telekom.

Tu ale bola v blízkosti aj stanica od ELEN, ak by sa čokoľvek pokazilo. K nabíjačke sme prišli so 16 percentami, priložil som kartu ZSE Drive a tentokrát sa nabíjanie spustilo bez problémov. Postáli sme tu asi 40 minút a pokračovali ďalej – teraz už k nabíjacej stanici ELEN na diaľničnom odpočívadle, kde mali byť 50 kW, ale aj jedna 175 kW stanica. Po príchode som zostal sklamaný, keďže výkonnejšia stanica je dostupná len pre smer od Zagrebu, nie do Zagrebu, čo je veľká škoda.

Brali sme to ale optimisticky – nabíjanie opäť funguje a zároveň tu bol McDonald’s. Povedali sme si, že nabijeme doplna a pôjdeme až na Ionity pred Balatonom. Na základe mojich výpočtov sme to mali zvládnuť – 250 kilometrov diaľničným tempom 130 km/h nemal byť problém. Navigácia EQV to ale videla inak a chcela zachádzku na Ionity za Zagrebom, kde sme mali nabíjať 10 minút.

Nakoľko boli zápchy, táto odbočka nás stála asi 30 minút + nabíjanie. K nabíjačke sme prišli so 74 percentami, nabíjací výkon vyletel na 100 kW a po 15 minútach sme mali 93 percent. Nabili sme teda 19 percent a išli smer Balaton. Mimochodom, na ceste sme boli 8 hodín a prešli sme len 264 kilometrov so spotrebou 26 kWh / 100 km.

O necelú hodinu a pol sme boli na nabíjacej stanici Ionity pred Balatonom. Síce sme v Zagrebe dobili len 19 percent, sem sme prišli s 30 percentami. Takže zachádzka v Zagrebe bola zbytočná. Nevadí. Po 432 kilometroch a dlhšom diaľničnom úseku spotreba stúpla na 28 kWh / 100 km, čo je stále veľmi fajn. Zo 4 Ionity stojanov fungovali len 2, ale v čase nášho príchodu boli všetky voľné.

Nabíjanie sme ukončili po 35 minútach s 92 percentami. Počas nabíjania som riešil dilemu, či ísť na Ionity medzi Balatonom a Budapešťou, aj keď s obchádzkou (keďže tu nabíjacia stanica nie je z oboch strán), alebo hneď za Balatonom zísť z diaľnice a ísť smerom na Komárno, pred ktorým je tiež Ionity. Nabíjačka pri Komárne bola vzdialená 189 kilometrov a prísť sme sem mali s 26 percentami.

Zvolili sme druhú možnosť, keďže už sa blížil večer a potrebovali sme, aby najmladší účastník cesty zaspal a spal ideálne čo najdlhšie. Cesta išla od Ionity veľmi dobre, spotreba bola veľmi fajn, a to aj napriek tomu, že som po diaľnici okolo Balatonu šiel konštantne 135 km/h. Pred Komárnom bol dojazd stále dostačujúci a rozhodol som sa preto nezastavovať na Ionity, ale pokračovať.

Mali sme pred sebou ďalších 80 kilometrov až na odpočívadlo Beladice, kde sú 175 kW nabíjacie stanice. Dorazili sme sem s 12 percentami (teda, na 80 percent sme prešli takmer 270 kilometrov!) a po 17 minútach som auto odpájal s 55 percentami. Pokračovali sme totiž na Budču, aby sme využili najrýchlejší nabíjací výkon (nabíjací výkon je najvyšší do 50-60 percent).

Na Budči sme po 15 minútach auto odpojili s 53 percentami a pokračovali posledných necelých 100 kilometrov do cieľa na Orave. Úspešne sme dorazili o 3:20 po prejdení 873 kilometrov so spotrebou 28 kWh / 100 km. Cesta domov bola dlhšia o celé 4 hodiny ako cesta k moru, keďže cez Chorvátsko sme išli až 9 hodín. Bola to náročná cesta domov, ale zároveň ide o veľmi dobrú skúsenosť.

Na čo si dať pozor pri ceste k moru a návrate domov?

Jazda elektromobilom do zahraničia alebo na dovolenku je so súčasnou generáciou elektromobilov naozaj jednoduché. Stáť musíte každé 2 až 3 hodiny, čo by ste pravdepodobne zastavili tak či tak. Áno, nebudete stáť „5“ alebo „10“ minút, ale asi 30, no tento čas v kontexte dlhej cesty ubehne naozaj rýchlo a zároveň je to dobré aj pre vás a posádku v aute z pohľadu bezpečnosti.

Aj napriek vyššie popísanej skúsenosti je takéto trasy možné absolvovať bez zásadných problémov a obmedzení. Predsa len, dôkazom je aj prvý článok o ceste do Chorvátska. Stačí, ak sa budete držať týchto zásad:

• Základom je dobré plánovanie. Cestu si aj s bežným autom pravdepodobne plánujete. S elektromobilom do plánu pridáte aj nabíjacie stanice.
• Pri plánovaní si skontrolujte podporu roamingu s kartou slovenského operátora, ktorú bežne používate.
• Prípadne môžete zvoliť aj priame nabíjanie cez zahraničného poskytovateľa (pomocou mobilnej aplikácie). Nabíjanie vás tak niekedy môže vyjsť aj lacnejšie ako keby ste využili roaming so slovenskou kartou.
• Určite odporúčam overiť si funkčnosť vybraných nabíjacích staníc cez Plugshare, kde vodiči pravidelne informujú o tom, či nabíjačka funguje alebo upozornia na komplikácie. Podobne, ako keď si kontrolujete, či na úsekoch ciest nie sú zápchy alebo nehody.
• Ak máte Teslu, body o nabíjaní (väčšinou) riešiť nemusíte.
• Na cestu sa ideálne vždy vydajte (plne) nabití s dostatočnou rezervou. Čas nabíjania, keď auto stojí ešte pred cestou, je ušetrený čas nabíjania na cestách. Navyše, vyhnúť sa môžete prípadným problémom. Ak by sme z Chorvátska odchádzali s plnou baterkou, cesta by bola rovnako hladká ako cesta k moru.