S Mercedes-Benz EQV sme sa vybrali do Chorvátska, priebeh cesty nás prekvapil

Aké je to jazdiť s elektromobilom dlhé trasy? Súčasné modely to zvládajú bez väčších problémov. Len nedávno sme si vyskúšali cestu do Chorvátska s elektromobilom s menšou batériou, no pustili sme sa aj do inej veľkej výzvy, a to na cestu k moru s elektrickou dodávkou.

Tento nápad vám môže znieť šialene, ale nenechajte sa odradiť prvým pocitom. Jazdil som prakticky vo všetkých elektrických dodávkach, ktoré sú aktuálne dostupné na trhu, takže som vedel, čo od ktorého modelu očakávať. V našich hlavách teda vznikol nápad skúsiť cestu do Chorvátska práve s elektrickou dodávkou, a tak sme dostatočne s predstihom dohodli všetko potrebné, aby sa mohol uskutočniť.

Na základe skúseností mi na takúto cestu najlepšie vychádzala elektrická dodávka Mercedes-Benz EQV. V štandardných týždňových testov mala najlepšiu spotrebu a v kombinácii s akumulátorom s najväčšou kapacitou v danej kategórii ponúka najlepší dojazd. Taktiež tu je možné počítať s najvýkonnejším nabíjaním, no oproti konkurencii tu je už iba minimálny rozdiel.

Zároveň, modely Mercedes-EQ majú zabudovanú inteligentnú navigáciu, ktorá dokáže počítať zastávky na nabíjanie spolu s percentami a potrebným časom nabíjania. Išlo teda o moju prvú voľbu, s ktorou sme na koniec do Chorvátska aj vyrazili. Ešte pred cestou sme s EQV vyrazili na Oravu, kde sme nabrali druhú polovicu posádky. Týmto sme si trasu zároveň predĺžili o asi 200 kilometrov.

K celému priebehu trasy do Chorvátska sa samozrejme ešte dostanem. Cesta na Oravu bola bezproblémová, vyrážali sme s batériou nabitou na 95 percent a na nabíjačke ejoin v Žiline nám zostávalo ešte 42 percent. Tu sme batériu počas krátkej prestávky dobili na 60 percent a pokračovali sme smerom na Oravu.

EQV sme na ceste do Chorvátska rozhodne neplánovali šetriť, snažili sme sa k nej správať ako k štandardnej dodávke čo do využitia priestoru, tak aj jazdného štýlu. V aute sme boli celkovo 5 – konkrétne 4 dospelí a 1 dieťa. Keďže je EQV štandardne pre 7 ľudí, stredný rad sedadiel sme sa rozhodli dať preč a zadné tri sedadlá sme posunuli dopredu. Takto sme získali viac priestoru pre posádku a aj batožinu.

Ten sme využili skutočne ukážkovo. Auto sme naložili desiatkami minerálok, plechoviek s nealkom či jedlom. Brali sme 3 auto chladničky, z toho jedna bola zapojená do 12 V zásuvky. Skvelé je, že zásuvky sú nielen vzadu, ale aj medzi sedadlami, čo sme využili a práve tu sme zapojili chladničku a dali ju pod autosedačku. Ďalší voľný priestor v kufri sme vyplnili kočíkom, kuframi, ruksakmi, mnohými taškami, kolobežkou, odrážadlom a inými drobnosťami.

Štartovali sme z Dolného Kubína a cieľ bol v Baške na ostrove Krk. Trasu sme zvolili cez Donovaly, pričom za Banskou Bystricou sme sa napájali na R1 a z rýchlostnej cesty sme vychádzali pri Hronskom Beňadiku smerom na Štúrovo a Budapešť. Pred ním sme opäť vychádzali na diaľnicu, po ktorej sme išli prakticky celý čas až do výjazdu Oštrovica v Chorvátsku a pokračovali sme na Krk.

O tom, kadiaľ pôjdeme, sme diskutovali viackrát, ale táto trasa vychádzala ako najkratšia a zároveň aj časovo rozumná. Kľúčovým bodom pri rozhodovaní samozrejme bola aj dostupnosť nabíjacích staníc, pričom na tejto trase vychádzal ich rozostup ako ideálny. Našim cieľom bolo vyriešiť nabíjanie výhradne na nabíjacích staniciach Ionity v kombinácii s roamingom ZSE Drive.

Teda, za 25 eur sme mohli počas jednej hodiny odobrať toľko kWh, koľko bolo treba. Pri autách s veľkou batériou a rýchlym nabíjaním s výkonom 100 kW a viac ide o výhodnú voľbu. Okrem toho, že sme plánovanie trasy riešili po svojom, chcel som otestovať plánovanie navigácie v EQV. Pred cestou sme auto nabili na 94 percent a do navigácie som zadal cieľ. Auto nás ťahalo cez Bratislavu, teda celkom inak a s minimálnou časovou úsporou.

Ako ďalší bod som si však do navigácie zadal Štúrovo a následne bola naplánovaná trasa identická s vopred plánovanou trasou, a to dokonca aj s plánovanými zastávkami na nabíjanie. Prvá plánovaná zastávka za účelom nabíjania bola pred Balatonom na stanici Ionity. Druhá zastávka bola asi po ďalšej hodine a pol jazdy konštantným diaľničným tempom za Balatanom, opäť na stanici Ionity. Posledná plánovaná zastávka bola pred Zagrebom, taktiež na Ionity.

Príjazd k prvej nabíjacej stanici mal byť so 16-timi percentami, zvyšné dva s 10 percentami. Pre prípad, ak by nabíjacie stanice nefungovali, sme samozrejme mali v okolí záložné nabíjacie stanice, avšak takáto situácia by cestu predĺžila o niekoľko desiatok minút. S batériou nabitou na 94 percent a poriadnym nákladom sme krátko pred 21:00 vyrazili na cestu do Bašky v Chorvátsku s predpokladaným príjazdom 8:38.

Prvé kilometre boli absolútne bezproblémové a podľa plánu. Stúpanie smerom na Donovaly a vyššia spotreba mierne rozhádzala plán navigácie. Inteligentná navigácia v EQV síce počíta aj s prevýšeniami a ďalšími premennými, no napriek tomu začala mať obavy a naplánovala ďalšiu zastávku na Budči. Síce sme k nabíjacej stanici mali prísť so 72 percentami, na Ionity do Maďarska nám to malo vyjsť len tesne.

Cestou do Banskej Bystrice sa vďaka klesaniu začali pesimistické predpovede zlepšovať. Mercedes-Benz EQV sa nakoniec rozhodlo nabíjanie na Budči celkom odstrániť z plánu, ale až tesne pred odpočívadlom. Pre pokoj všetkých sme sa ale rozhodli neriskovať, predsa len malo ísť o pár minútové nabíjanie, čo nestálo za zbytočné riskovanie. K nabíjačke sme nakoniec prišli so 71 percentami po 93 kilometroch jazdy. Spotreba bola zatiaľ príjemných 20 kWh / 100 km.

Nabíjací výkon sa pri spustení pohyboval okolo 80 kW, avšak pomerne rýchlo klesal a nabíjanie na 86 percent trvalo rovných 15 minút. Po 305 kilometroch z čoho približne 100 kilometrov bolo po diaľnici pri rýchlosti 130 km/h, sme dorazili na prvú nabíjaciu stanicu Ionity pre Balatonom. Priemerná spotreba bola 23 kWh / 100 km a v batérii sme mali 26 percent. Teda, zastávka na Budči bola zbytočná, ale, aspoň sme mali rezervu v prípade problémov.

Auto chcelo nabíjať iba 23 minút na 63 percent, nabíjací výkon vyskočil na 108 kW a ešte postupne rástol až na maximum 114 kW. Keďže išlo o prvú poriadnu zastávku po 4 hodinách jazdy, vybavenie WC-ka, občerstvenie a ďalšie veci zabrali nakoniec viac času. Navyše, predpokladaný čas nabíjania je z pohľadu auta mierne pesimistický. Namiesto 23 minút sme nabíjali rovných 25 minút a v batérii sme mali o 10 percent viac – 73 percent.

Po 1 hodine a 9 minútach konštantnej jazdy po diaľnici rýchlosťou 130 km/h sme dorazili za Balaton s batériou nabitou na 23 percent. Minuli sme teda 50 percent a prešli rovných 134 kilometrov. Bolo to vidieť aj na spotrebe, ktorá stúpla na 26 kWh / 100 km. Táto zastávka bola o niečo dlhšia – auto chcelo nabíjať na 79 percent, čo malo trvať 33 minút. My sme postáli ešte o 3 minúty dlhšie a nabili sme na 85 percent. Za tento čas sme do batérie dodali takmer 59 kWh.

Hodinky ukazovali 5:21 a my sme zastavili na nabíjacej stanici Ionity pred Zagrebom. Prešli sme ďalších 169 kilometrov diaľničným tempom (celkovo 608 kilometrov), pričom spotreba opäť mierne stúpla na 27 kWh / 100 km. K tejto nabíjačke sme však zase raz neprišli s 10 percentami ako bol pôvodný plán ešte na Slovensku, ale dokonca s 31 percentami.

Nakoľko už svitalo, rozhodli sme sa pre účelovo dlhšiu zastávku. Na pumpe sme si dali kávu, vybavili záchod a podobne. EQV sme nechali nabiť až na 100 percent. Síce to trvalo 49 minút, ale ide o čas, s ktorým EQV na predchádzajúcej zastávke počítalo, keďže predpokladalo, že prídeme s výrazne menej percentami. Do batérie sme doplnili 65 kWh a vydali sme sa na cestu priamo do cieľa.

Auto predpokladalo príchod o 8:59 s 27 percentami. Pred ostrovom Krk sme sa však zastavili na pumpe, kde sme nenabíjali, ale čakali druhú časť partie. Aj vďaka tomu sme do cieľa v Baške napokon dorazili trochu neskôr, teda o 9:15, ale s dobrým pocitom z celej cesty. Našťastie nás neprekvapil žiadny problém a všetko šlo hladko. Dokopy sme prešli 825 kilometrov s priemernou spotrebou 26 kWh / 100 km, čo je myslím na kategóriu auta, rýchlosť jazdy a naozaj citeľný náklad veľmi dobré číslo.

V cieli nám napokon zostávalo ešte 35 percent a dojazd 138 kilometrov. Teda luxusná rezerva. Posádka mala z jazdy rovnako dobrý dojem a nabíjania nevnímali ako prekážku. Mierny diskomfort pociťovali iba na druhej zastávke pri Ionity, ktorá bola len po necelých 70 minútach jazdy od prvej plánovanej prestávky, nešlo ale o nič zásadné. Nabíjanie v rámci týždňa pobytu sme chceli riešiť najmä cez roaming ZSE Drive, prípadne priamo v mieste ubytovania.

Priamo v Baške síce sú k dispozícii celkovo 4 AC konektory, je predsa len komfortnejšie, ak sa elektromobil dá nabíjať priamo „pred dverami“. Okolité luxusnejšie penzióny mali k dispozícii wallboxy, dokonca jeden pred každým vchodom. Personálu v mojom penzióne som vysvetlil, že by mi stačila aj obyčajná zásuvka, predsa len bude auto viac stáť ako s ním bude jazdiť. Zásuvku však k dispozícii nemali.

Na moje prekvapenie sa ale na druhý deň dostavila partia elektrikárov, ktorí začali zapájať presne takúto zásuvku rovno na parkovacom mieste. Prekvapene som sa domácich spýtal, či ju budem môcť použiť. Z ich strany boli badateľné obavy z požiaru, čo viackrát zopakovali. Zásuvka bola totiž vyvedená iba zo svetelného obvodu, kde je menší prierez vodiča a teda aj menšia zaťažiteľnosť.

Nepovažoval som to za problém, nakoľko som nabíjanie vedel obmedziť aj na 6 A, pričom takáto elektroinštalácia mala zvládnuť 10 A. Ide o naozaj slabý výkon, no aj s ním sa za deň dobije asi 25 percent, ˇčiže cca 100 kilometrov. Nakoniec to pochopili a nabíjanie mi dovolili. Pán domáci ma dokonca inštruoval, že ak by náhodou vyhodilo istič, kde a ako si ho môžem nahodiť naspäť.

Nabíjanie celý deň fungovalo úplne v pohode, ráno pred výletom som auto odpojil a po príchode opäť zapojil. Moja radosť bola však predčasná. Nasledujúce hodiny už neboli také bezproblémové – v mobilnej aplikácii Mercedes Me som v jeden moment videl, že auto prestalo nabíjať. Išiel som pozrieť istič a bol zhodený. Povedal som si, nevadí, stalo sa a opätovne som ho nahodil podľa pokynov.

Avšak, nabíjanie sa mi vyplo celkovo 3x v krátkych intervaloch a následne sme boli upozornení pani domácou, že istič už 3x padol, boja sa požiaru a teda aby som auto nenabíjal. Tým náš plán komfortného domáceho nabíjania skončil a zároveň išlo o jeden z dôvodov, ktorý nám narušil bezproblémový návrat na Slovensko.

Na aké prekážky sme narazili pri ceste naspäť vám bližšie rozpíšem v druhom článku spolu s tipmi na čo sa pripraviť, aby ste podobné problémy nemuseli riešiť aj vy.