Rusko opustí ISS, predstavilo model vlastnej vesmírnej stanice ROSS

Jurij Borisov, ktorého prezident Vladimir Putin minulý mesiac vymenoval do čela agentúry Roskosmos, kde nahradil Dmitrija Rogozina, povedal, že Rusko po roku 2024 opustí ISS a pracuje na vývoji vlastnej orbitálnej stanice.

NASA, ktorá chce udržať ISS v prevádzke do roku 2030, následne toto vyjadrenie relativizovala a tvrdí, že zatiaľ nedostala oficiálne potvrdenie o plánovanom stiahnutí sa Ruska. Americká agentúra je presvedčená, že Moskva bude pokračovať na ISS až do roku 2028.

To však nemusí byť pravda. V pondelok ruská vesmírna agentúra Roskosmos predstavila model svojej plánovanej vesmírnej stanice, čo naznačuje, že Rusko to s opustením ISS myslí vážne.

Rusko chce po uvalení sankcií zo strany západu v dôsledku invázie na Ukrajinu znížiť svoju závislosť od západných krajín a pri výskume vesmíru napredovať samostatne, prípadne v spolupráci s Čínou. Roskosmos predstavil model vesmírnej stanice, ktorá dostala pomenovanie ROSS (Российская орбитальная служебная станция) v pondelok na vojensko-priemyselnej výstave neďaleko Moskvy.

Medzinárodná vesmírna stanica začala na obežnej dráhe vznikať od 20. novembra 1998, kedy nosná raketa Proton vyniesla na obežnú dráhu jej prvý modul Zaria. Od novembra 2000 je stanica, ktorá je spoločným projektom piatich vesmírnych agentúr – americkej NASA, ruskej Roskosmos, japonskej JAXA, kanadskej CSA a európskej ESA – nepretržite obývaná. 

Najdrahší projekt ľudstva za 150 miliárd dolárov však zhltne každý rok nemalé náklady aj na prevádzku a údržbu, preto je možné, že ešte pred rokom 2030 sa niektoré moduly oddelia a budú ďalej využívané komerčnými firmami. Jedným zo scenárov Roskosmosu je aj oddelenie celej ruskej sekcie ISS, z ktorej by vznikla samostatná ruská stanica.

Tento scenár je teraz menej pravdepodobný. Ruské štátne médiá naznačili, že štart prvej etapy budovania stanice ROSS je plánovaný na roky 2025–2026, najneskôr však do roku 2030. Spustenie druhej a konečnej etapy sa plánuje na roky 2030–2035.

V prvej fáze by začala fungovať štvormodulová vesmírna stanica. Potom by nasledovali ďalšie dva moduly a servisná platforma. To by po dokončení vytvorilo dostatočný priestor pre štyroch kozmonautov a vedecké vybavenie. Roskosmos tvrdí, že stanica by ruským kozmonautom poskytla oveľa širší pohľad na monitorovanie Zeme, než ich súčasný segment na ISS.

Vesmírna stanica ROSS, ako je v súčasnosti koncipovaná, by nemala stálu ľudskú prítomnosť, ale mali by sa na nej striedať dvakrát ročne posádky s dlhodobým pobytom.

Predchádzajúci šéf Roskosmosu, Dmitrij Rogozin, zástanca tvrdej línie, ktorý sa po zavedení západných sankcií voči Rusku vyhrážal aj možným pádom ISS (jej dráha je totiž korigovaná ruskými nákladnými loďami Progress) naznačil, že nová vesmírna stanica by v prípade potreby mohla plniť aj vojenské účely.

V každom prípade sa zdá, že na nízkej obežnej dráhe Zeme bude do konca desaťročia pobývať omnoho viac ľudí, ako dnes. K ISS a k čínskej stanici Tchien-kung (Nebeský palác), zrejme pribudne aj ruská ROSS a pravdepodobne aj viacero súkromných objektov.