Mnohí už pochopili, že senzačné zámery niektorých súkromných investorov s blízkym vyslaním kozmonautov na Mars (Mars One), či aspoň na let okolo Marsu (Dennis Tito), majú ďaleko k realite. Možno jediný, komu sa takýto zámer azda podarí, je SpaceX Elona Muska. Ten je však pri termínoch opatrný a díva sa na veci v strednodobom horizonte.
SpaceX pomocou vlastnej rakety Falcon 9 dopravuje nákladné lode Dragon k ISS a späť. Nedávno šéf spoločnosti Elon Musk predstavil aj pilotovanú loď Dragon (vpravo). Obr.: SpaceX
Čínsky šampión?
Najnovšie sa objavujú signály o rusko-čínskej spolupráci pri dobývaní vesmíru. Rusko je pripravené spolu s Čínou osvojiť si Mars a Mesiac, vyhlásil v pondelok vicepremiér RF Dmitrij Rogozin počas okrúhleho stola v rámci výstavy Prvé rusko-čínske Expo, informoval portál Hlas Ruska. Obidve krajiny už síce dokázali na Mesiac vyslať robotické sondy, ale kozmonautov zatiaľ dopravili len na obežnú dráhu Zeme. Navyše čínsky „nefritový králik“ krátko po úspešnom pristátí, potom, čo prešiel po povrchu Mesiaca prvých pár metrov, zlyhal.
Prečítajte si: Stane sa SpaceX lídrom v satelitnom biznise?
Aj preto vyznievajú podobné ambície trochu prehnane. V súvislosti s prenikaním na Mesiac sa z čínskej strany už viackrát objavili silné vyjadrenia, vrátane údajného zámeru vybudovať na Mesiaci vojenskú základňu.
Počas konferencie Medzinárodného vesmírneho spoločenstva, ktorá sa v týchto dňoch konala v Pekingu, predstavil najbližšie čínske plány akademik Ouyang Ziyuan. Ešte v roku 2014 je plánované vypustenie mesačnej sondy Chang’e-5. Zároveň bude prebiehať výcvik kozmonautov zameraný na pristátie na Mesiaci. S výpravou ľudskej posádky na Mesiac chce Čína prísť už v roku 2017 a neskôr tam chce vybudovať stálu základňu.
Nosná raketa Proton. Foto: International Space Art Network
Podľa doterajších výsledkov čínskeho kozmického výskumu sa tieto termíny javia ako nereálne, životaschopnosť by však mohli získať v spolupráci s ruským partnerom. Rusko dnes uskutočňuje rozsiahlu reformu raketovo-kozmického odvetvia, v snahe dobehnúť zaostávanie za technologickým pokrokom USA. Treba však povedať, že hoci je dnes Rusko jedinou krajinou, ktorá dokáže dopravovať kozmonautov na ISS, jeho kozmické odvetvie sprevádza smola.
Ťažký reštart ruského kozmického biznisu
Ťažká nosná raketa Proton naposledy havarovala v máji 2014 asi 9 minút po štarte, vo výške 160 km. Došlo pritom k zničeniu výkonnej telekomunikačnej družice, ktorá mala pokryť satelitnou TV a internetom územie Ruska a bývalých sovietskych republík. V júli minulého roku havaroval Proton minútu po štarte z kozmodrómu Bajkonur a zničené boli tri družice navigačného systému Glonass.
Na lety kozmických lodí s ľudskou posádkou k Mesiacu, nehovoriac o Marse, môžu zatiaľ Rusi aj Číňania zabudnúť. Chýba im nielen dostatočne výkonná nosná raketa, ale aj adekvátna kozmická loď. Sojuz, ktorý pristáva pri návrate na Zem na padákoch, nie je vhodným prostriedkom na mesačné misie.
Varianty novej ruskej nosnej rakety – Angara 1.2, Angara A3, Angara A5, Angara A7 Obr: archive.4plebs.org
Testy najnovšieho ruského nosiča Angara tiež sprevádzajú technické problémy a prvý štart sa odkladá už od roku 2011. Najnovší termín bol v piatok 27.6.2014, po opätovných komplikáciách odložený o deň neskôr a nakoniec odsunutý na neurčito.
Príčiny zrušenia štartu nie sú známe, ale nie sú ani výnimočné. Pri testovaní nových nosičov sú naopak skôr pravidlom a odklady štartov v poslednej chvíli sa bežne vyskytujú aj u sériovo vyrábaných rakiet. Spomeňme na niekoľkonásobné odklady štartu rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX v tomto roku.
Tip: Na Mesiaci bezpečne? Vedci vedia ako na to
Angara, ktorá mala pri testovacom lete vyniesť na balistickú dráhu skúšobný náklad, má nosnosť len 1,5 tony, kým rakety Proton dokážu vyniesť na nízku obežnú dráhu užitočný náklad až 19 ton. Angara 7 má však dosiahnuť takmer dvojnásobok tejto nosnosti (35 ton). Nový šéf ruskej kozmickej agentúry Roskosmos Oleg Ostapenko však vývoj rakety Angara považuje za slepú uličku a hovorí o potrebe nosiča, ktorý dopraví na nízku obežnú dráhu až 75 ton.
Zámer je to impozantný, ale vzhľadom na generačnú výmenu mozgov v ruskom kozmickom priemysle a naštrbené vzťahy s Ukrajinou, kde sú umiestnené niektoré zbrojné závody z čias sovietskej éry, jeho uskutočnenie nebude jednoduché. Technologickú nezávislosť sleduje Rusko už pri rakete Angara, ktorá je vyrobená výhradne z ruských komponentov a jej cesta do kozmu je tŕnistá.