Veríme, že ste zaregistrovali naše video z ukážky doručenia magazínu TECHBOX dronom. Nájdete ho na našom YouTube kanáli TECHBOX.sk. Bez profesionálneho tímu ľudí zo slovenskej spoločnosti UAVONIC by sme však takýto veľký projekt nedokázali zrealizovať. Preto by sme vám radi túto spoločnosť bližšie predstavili.
Rozprávali sme sa s Ondrejom Slukom, obchodným riaditeľom UAVONIC pre Slovensko a Českú republiku. V spoločnosti dovtedy sa zaoberajúcej najmä distribúciou dronov naplno rozbehol služby, ktoré využívajú drony na medzinárodnej úrovni. Dnes takéto služby tvoria približne 95 % všetkých aktivít spoločnosti a dopyt po nich neustále narastá.
Ondrej, v UAVONIC pôsobíš už viac ako dva roky, aké boli tvoje začiatky?
O UAVONIC som počúval od svojho kamaráta pomerne dlho, no bral som ich ako ľudí, čo sa hrajú s lietajúcimi hračkami. Neskôr prišiel správny čas, kedy ma to veľmi zaujalo. Pripojil som sa k tímu a začal ako obchodník, a časom sa zo mňa stal obchodný riaditeľ, najmä po úspechoch v segmente služieb, ktoré teraz tvoria gro našej práce a ponuky.
Mal si už predtým skúsenosti s obchodom?
Môj úplne prvý kontakt s obchodom bol ešte popri vysokej škole, kedy som počas leta v Amerike predával vzdelávacie knižky systémom door-to-door. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, počas jedného leta (približne 4 mesiace) som mal doslova tisíce stretnutí. Tu som sa rýchlo naučil odhadnúť človeka či to, ako urobiť dobrý dojem. Neskôr som pôsobil ako obchodník v jednej menšej IT spoločnosti.
Čo si vlastne predstaviť pod vašou ponukou leteckých služieb?
Mnohokrát to je tak, že v momente, kedy sa stretneme s klientom, ešte ani my nevieme, čo všetko mu môžeme ponúknuť. Segment, v ktorom pôsobíme, je nový, rastúci a ani zďaleka nie je využitý jeho potenciál naplno. Učíme sa každý deň, od každého zákazníka, kde vlastne vieme naše drony použiť. Existujúce procesy sa zase snažíme urobiť lacnejšími a bezpečnejšími.
Prvé, čo asi napadne ľuďom pri dronoch, je, že robíme nejakú špionáž a takéto negatívne veci. Potom sú to pekné videá a fotografie. A možno tu je ten bod, kde sa naša konkurencia zasekla. Ono to, že máte dron, ešte neznamená, že s ním vytvoríte pekné zábery. U nás máme umeleckých fotografov práve pre poskytovanie takýchto služieb. Okrem tohto základu však ponúkame geodetické služby a inšpekčné práce.
Aj naša redakcia sa na vás obrátila so záujmom ukázať doručenie časopisu TECHBOX dronom. Išlo pre vás o bežnú rutinu, alebo sme chceli niečo nové?
Vo vašom prípade nešlo len o bežné snímkovanie či video, skôr naopak. Mali ste špecifickú požiadavku na ukážku doručenia časopisu, čo nie je možné urobiť bežným dronom. V tomto prípade bolo potrebné dron špeciálne upraviť na simuláciu prenosu nákladu tak, aby to bolo maximálne bezpečné zároveň aby všetko bolo v súlade so súčasnou legislatívou.
Považuješ koncept doručenia časopisu dronom za zaujímavý?
Zaujímavý určite je, no ja sa na to pozerám z dvoch pohľadov. Ten prvý je, na koľko je to možné legislatívne. Keď sa pozrieme na legislatívu na Slovensku, tak zatiaľ sme ešte pomerne ďaleko od obdobia, aby sme takéto bežné predmety dokázali doručovať dronmi. Druhá vec je užitočnosť pre samotného človeka, resp. pridaná hodnota pre verejnosť.
A tam vidím doručovanie zásielok dronom ďaleko využiteľnejšie, napríklad pri prevoze biologického materiálu, alebo prevoze záchranných pomôcok v prípade prírodných katastrof. Také doručenie liekov, hasiaceho prístroja, alebo čohokoľvek na miesto, kde nie je možné resp. je veľmi náročné sa dostať inak. Tu sa môže rozhodovať o živote a smrti. Pri biologickom materiáli ide zase o sekundy, sanitka s majákom môže byť výrazne pomalšia, ako napríklad dron, ktorý takúto zásielku prepravuje.
Ako vidíš budúcnosť, čo sa týka takéhoto doručovania zásielok?
Technicky sme tam. Problémom je v tomto momente legislatíva. Ale nejde len o legislatívu dronov. Tých objektov, ktoré sa pohybujú vo vzdušnom priestore, je viacero. Preto ide o veľmi komplexné riešenie, ktoré je samozrejme potrebné nielen na Slovensku, ale aj kdekoľvek inde.
Čo teda dokážete urobiť s dronmi v súčasnosti, aby to bolo aj v súlade s legislatívou?
Spomeniem práve geodéziu. My stále používame tradičné geodetické technológie a metódy, ale dopĺňame takéto merania o fotogrametriu. To funguje asi tak, že dronu zadáme, aké územie chceme zmapovať a on si sám určí trasu, ako ju zmapuje a vytvára tu kolmé snímky s prekrytom. Na základe získaných snímok sa v špeciálnom softvéri vygeneruje bodové mračno a následným spracovaním vytvoríme digitálny model a ortofotomapu.
Výhodou aplikácie tejto metódy je bezpečnosť zberu dát aj v neprístupných oblastiach, nakoľko sa jedná o bezkontaktnú metódu, aj presnosť, podrobnosť, časová efektívnosť, z čoho vyplýva i úspora nákladov. Ďalšou pridanou hodnotou je, že výstupy sú s reálnou fototextúrou, čím sa vytvára verná kópia reality. Pri aplikácií klasickej metódy, napríklad pri takej skládke odpadu, môže dôjsť k riziku zosuvu pri zameriavaní napr. hrán okrajov svahov skládky.
Okrem rizika zosuvu dochádza pri klasickom meraní k deformácii a zjednodušovaniu modelu, čo má za následok podstatné zníženie jeho presnosti. Pomocou dronov vieme zachytiť podrobnejšie skutočný stav terénu, kde terén je definovaný miliónmi bodov, avšak pri tradičnom geodetickom meraní je počet bodov definujúcich terén omnoho nižší. Digitálny model terénu definovaný miliónmi bodov je omnoho podrobnejší, z čoho vyplýva presnejší výpočet kubatúry napríklad navezeného odpadu.
Kto si objednáva takéto služby?
Niečo málo sme robili aj pre štátne organizácie, no drvivú väčšinu našich zákazníkov tvorí súkromný sektor, ako napríklad developeri a spoločnosti, ktoré riešia stavebné práce hlavne na väčšom území. Najväčšia pridaná hodnota použitia dronov je práve rýchle zameranie veľkých území, s čím súvisí aj úspora financií. Pre konkrétnejšiu predstavu uvediem priemyselné parky či golfové ihriská.
Spomínal si v úvode rozhovoru aj inšpekčné práce, na čo sa tu využívajú drony?
Rád by som najskôr povedal, že to, čo robíme, sú bezkontaktné inšpekčné práce. Jednoducho nevieme niekam priletieť, zaklepať trebárs kladivkom na komín a vyhodnotiť odozvu. Vieme však k dronu pripojiť napríklad termokameru a skontrolovať rôzne stavby či technológie a to aj v ich plnej prevádzke.
Nie je tak nutné odstaviť prevádzku dôležitých objektov, čo je mimoriadne nákladné. Takto vieme napríklad na ropnej veži, alebo vysokom komíne zistiť, či je prevádzková teplota v norme a podobne. Zároveň minimalizujeme nutný čas na práce vo výškach a podstatne tak zvyšujeme bezpečnosť celého procesu.
Spomínaš si na aktivitu, ktorá bola pre vás výzvou a si rád, že ste ju zdolali?
Zaujímavý bol jeden zákazník, ktorý za nami prišiel s požiadavkou inventarizácie materiálov ich spoločnosti. Bolo tam viacero objektov ako silá, veľké kovové haly s absolútnou tmou vo vnútri a iné. Museli sme vlastne vymyslieť pre každý typ objektov spôsob, ako to zameriame, čo nám trvalo niekoľko dní.
Koľko má UAVONIC dronov a pilotov?
Vlastných pilotov máme 12, rozbehli sme však aj akadémiu DRONE PILOT ACADEMY, kde školíme pilotov. Nie pre seba, ale pre firmy či podniky, ktoré chcú vykonávať letecké práce v rámci vlastnej firmy. Dá sa povedať, že školíme konkurenciu, ale radšej budeme mať konkurenciu, čo lieta legálne a spĺňa všetky požiadavky, ako mať konkurenciu, čo si len kúpi dron a lieta. Samotných registrovaných dronov máme desať. Každý dron má niečo ako ŠPZ-tku, musí byť registrovaný na Dopravnom úrade, musí mať svoju poistku a štatút.
Musí byť registrovaný skutočne každý dron? Ak si kúpim dnes dron, musím si ho registrovať?
Áno. V zásade, ak chce niekto s dronom lietať, mal by ho mať registrovaný aj poistený. Naša legislatíva v podstate vylučuje použitie dronov na hobby účely. To znamená, že ak chcem mať na svojom drone kameru a robím snímkovanie zemského povrchu, musím mať povolenie na letecké práce a všetko s tým súvisiace.
Spomínaš si na nejakú špeciálnu požiadavku zákazníka, ktorú ste nemohli vykonať?
Raz nám prišla požiadavka na monitorovanie domu, avšak adresa objednávateľa nesedela so zadanou adresou na monitorovanie. Pýtali sme sa, o čo ide. Zistili sme, že zákazník chcel skontrolovať suseda, či má legálne namontovaný satelit. Toto nie je možné, všetky práce, čo robíme, musia byť odsúhlasené majiteľom, alebo prevádzkovateľom pozemku či stavby.
Koľko dronov ste už rozbili?
Veľa. Väčšinou k tomu došlo pri testovaní. Skôr, ako s dronmi naplno lietame, poriadne si ich otestujeme, ich maximálne možnosti a hranice kedy sa zariadenie prestáva správať spoľahlivo a začne vykazovať problémy. Až potom ich berieme na reálne práce. Pri ostrej práci sa nám to stalo iba raz, aspoň čo si ja pamätám. Dôležité je, že pilot v momente poruchy presne vedel, ako sa má zachovať, čo ten dron urobí. Vtedy sme použili padákový systém, pád bol riadený a dron dopadol mimo ľudí, keďže išlo práve o prácu, kde bolo v blízkosti väčšie množstvo ľudí.
Koľko stojí taký profesionálny dron, resp. koľko ste zaplatili za váš najdrahší dron? Napríklad ten, ktorým sme ukázali doručenie časopisu, využíval vlastné auto, bol obrovský.
Najdrahší dron u nás je v cene približne 35 000 eur, ale cena techniky je už nižšia. Dnes sa dá profesionálny dron kúpiť už od 10 000 eur. V súčasnosti je asi najväčší biznis v batériách. Nové drony majú nové batérie a tie staré už nie sú s novými dronmi kompatibilné.
Treba si tiež uvedomiť rozdielnosť dronov, je totiž iné lietať v interiéri a v exteriéri. V interiéri nefunguje napríklad GPS. Drahá je však aj technika, ktorú na dron pridáme, rovnako aj softvér, ktorým dáta spracovávame.
UAVONIC nepôsobí len na Slovensku. Kde všade máte svoje pobočky?
Samozrejme prvou krajinou, kde sme začali pôsobiť, bolo Slovensko. Darí sa nám však aj v Anglicku, kde už takmer tri roky úspešne fungujeme taktiež. Tam realizujeme najmä inšpekcie solárnych elektrární. Sme aj v Českej republike, približne rok a pol.
Využívajú sa vaše drony aj pre televízie?
Natáčame aj pre televízny priemysel a produkčné spoločnosti. Naše zábery je vidieť vo viacerých reklamách, boli aj v silvestrovskom programe a teraz napríklad finišujeme videoklip pre skupinu Modus.
Spomínal si viacero oblastí využitia vašich dronov. Kde vidíš vašu budúcnosť?
Drony treba vnímať ako nástroj. Nástroj, ktorý sa vie dostať do vzduchu, vie tam stráviť určitý čas a vie do veľkej miery lietať autonómne. Tá najväčšia pridaná hodnota je z toho, čo na drony zavesíme. Vo vašom prípade to bol napríklad časopis. Keď tam máme kameru, alebo fotoaparát, vytvárame pekné videá a fotografie.
Môžeme tam však zavesiť termokameru, laserový metánový detektor, prístroj na meranie radiácie, alebo megafón, jednoducho čokoľvek tam bude, vieme s tým pracovať. Takže budúcnosť dronov je obmedzená len na naše možnosti a schopnosti, ako ich vieme naplno využiť.
Ďakujeme za rozhovor.