Vďaka pojazdným robotickým sondám získavame o Marse popri fyzikálnych a chemických analýzach aj najdetailnejšie obrazové informácie. Nemôžu s nimi súperiť snímky získané z obežnej dráhy, aj keby boli orbitálne sondy vybavené tou najlepšou optikou a kamerami s veľmi vysokým rozlíšením.
Výbava kamerových systémov marsovských roverov sa pritom progresívne vyvíja. Prvý rover Sojourner, ktorý pristál na palube sondy Mars Pathfinder na Marse 4. júla 1997, bol vybavený troma kamerami a dve ďalšie boli umiestnené na pristávacom module.
Dvojica jeho nasledovníkov – rovery Spirit a Opportunity, už bola vybavená desiatkou kamier a súčasný najťažší prieskumník Curiosity ich má na palube dokopy sedemnásť. Ale ani tento rekord nevydrží dlho. Prekoná ho chystaný rover NASA Mars 2020, ktorý bude vybavený až 23 kamerami.
Najvýkonnejší výskumník
Vozidlo Mars 2020 je súčasťou programu NASA Mars Exploration Program na výskum nášho vesmírneho suseda. Zahŕňa veterána, rover Opportunity, a rover Curiosity, ako aj americké družice Mars Odyssey, Mars Reconnaissance Orbiter a MAVEN, ktoré sú momentálne na obežnej dráhe Marsu.
V novembri roku 2018 by mal začať skúmať hlbšie vrstvy Marsu pristávací modul InSight. NASA sa tiež zúčastňuje európsko-ruského projektu ExoMars, ktorý vo svojej druhej fáze dopraví na Mars v roku 2020 rover vesmírnej agentúry ESA.
23 kamier roveru Mars 2020 s jadrovým pohonom bude mať vyššie rozlíšenie, viac možností 3D a väčšiu šírku pásma, než výbava ktoréhokoľvek jeho predchodcu. Ale Mars 2020 nebude mať len viac kamier. Bude mať kamery, ktoré sú oveľa sofistikovanejšie ako všetko, čo kedykoľvek letelo na marsovskú misiu.
Napríklad Curiosity nesie sadu inžinierskych kamier Navcams a Hazcams, ktoré sa používajú na navigáciu a vyhýbanie sa nebezpečenstvu. Sú však čierno-biele a majú rozlíšenie len 1 megapixel.
Na Marse 2020 budú tieto kamery plnofarebné, s rozlíšením 20 megapixelov a budú mať širšie spektrum zorného poľa. Celú scénu zaberú v jednom obraze, namiesto toho, aby ju skladali z menších záberov. Tým sa ušetrí čas a eliminuje rozmazanie pohybu.
Z video-výbavy nového roveru bude 9 kamier slúžiť na technické účely, 7 je určených na vedecké experimenty a ďalších 7 bude monitorovať vstup do atmosféry Marsu, zostup a pristávanie.
Výbava pre HD snímanie
Viaceré kamery sú širokouhlé a dokážu zhotoviť panoramatické snímky terénu, aj selfie celého roveru, bez nutnosti skladať niekoľko záberov do jedného, ako to musí robiť Curiosity.
Kamerový arzenál zahrnie Mastcam-Z, vylepšenú verziu kamier Mastcam z Curiosity, ktoré budú schopné zoomovať do pomeru 3:1, SuperCam Remote Micro-Imager (RMI), kameru, ktorá je vylepšením kamery ChemCam z roveru Curiosity a poskytne zatiaľ najvyššie rozlíšenie vo farbe, a kameru CacheCam, na sledovanie ukladania vzoriek hornín do zásobníka roveru.
Medzi siedmimi kamerami zaznamenávajúcimi vstup do atmosféry a priebeh pristávania bude aj Lander Vision System Camera. Tá použije k riadeniu pristávania počítačové videnie a technológiu terrain relative navigation (relatívnu navigáciu v teréne).
Nebude chýbať ani kamera SkyCam, ktorá zameria svoju pozornosť na oblohu a oblačnosť Marsu a pomôže skúmať marsovské počasie.
NASA zdôrazňuje, že vylepšenie snímacej technológie obnáša omnoho viac, než len zdokonalenie kamier. Vyššie rozlíšenie, farby a vyššia snímkovacia frekvencia 3D záberov vytvára podstatne väčšie dátové toky. Rýchly internet, aký poznáme na Zemi je zatiaľ vo vesmíre nedostupnou víziou, preto sondy dokážu preniesť na Zem v reálnom čase omnoho menej dát, než sú kamery schopné získať.
Nezmenia sa len kamery
Technológia spracovania a kompresie dát sa však tiež zdokonalila. Kým rovery Spirit a Opportunity komprimovaly väčšinu dát pomocou palubného počítača, u roveru Curiosity sa už väčšina kompresií odohráva priamo v obvodoch samotných kamier. Podobne tomu bude v roveri Mars 2020.
Pre zlepšenie dátového spojenia sa nebudú dáta vysielať priamo na Zem. Ako retranslačné stanice sa využijú družice na obežnej dráhe Marsu, ktoré disponujú podstatne väčšími anténami.
https://www.youtube.com/watch?v=fcH_rVkiUNk
NASA prvýkrát využila kozmickú sondu Mars Odyssey na retransláciu dát z roverov Spirit a Opportunity. Dátový objem prenesený za marsovský deň (sol) sa tým podarilo zvýšiť z desiatok megabitov, na 100 Mbit/deň (sol). Na prenos obrazu a videa vo vysokom rozlíšení je to stále dosť málo, ale nový rover bude mať k dispozícii ešte sofistikovanejšie zázemie.
Na prenos dát z Marsu na Zem mu totiž poslúžia americké umelé družice Marsu Mars Reconnaissance Orbiter (MRO), MAVEN a Trace Gas Orbiter európskej vesmírnej agentúry ESA.
Rover Mars 2020 bude vypustený do vesmíru počas štartovacieho okna v júli až v auguste 2020, a na Marse by mal pristáť vo februári 2021. Rovnaké štartové okno sa chystá využiť tandem ESA/Rosskosmos s roverom ExoMars, a podľa doterajších informácií aj SpaceX s nepilotovanou loďou Red Dragon. Špekuluje sa dokonca, že by SpaceX mohla vyslať počas mesačného okna k Marsu až dve misie. O tri roky teda bude zrejme na trase Zem-Mars čulá premávka. aj keď stále bez kozmonautov.