Keď bola v marci 2013 uzavretá dohoda medzi Európskou kozmickou agentúrou (ESA) a ruskou Federálnou kozmickou agentúrou Roskosmos, program ExoMars dostal reálny impulz. Pôvodne mala na misii s ESA spolupracovať americká NASA, kvôli rozpočtovým škrtom v USA však z projektu vystúpila.
Vozidlo misie ExoMars v štádiu prototypu nevyzerá príliš vábne, je však už schopné vykonávať potrebný výskum.
ExoMars bude pozostávať z dvoch súvisiacich misií. Prvá má odštartovať v roku 2016 a dopraví na obežnú dráhu Marsu orbitálnu sondu Trace Gas Orbiter (TGO). Táto sa bude zaoberať hľadaním stôp metánu a iných atmosférických plynov, ktoré môžu byť známkami aktívnych biologických alebo geologických procesov.
Vzorky sa počas experimentu museli overovať ručným výkopom. „Bridget“ zatiaľ nemal na palube vrtnú súpravu. Atacama pripomína povrch Marsu nielen geologickým stvárnením, ale aj farbou.
Aktuálne vedci nad prítomnosťou metánu na Marse ostro polemizujú, pretože dôkazy o jeho existencii sa periodicky objavujú a strácajú. Curiosity pri nedávnych meraniach metán v atmosfére Marsu opäť nenašla.
Neprehliadnite: Čo nového na Marse? Curiosity prekonáva zlé správy dobrými
Druhá časť misie ExoMars so štartom v roku 2018 dopraví k Marsu inteligentný rover, ktorý má pátrať po stopách života a jeho pomerne kostrbatý názov Entry, Descent and Landing Demonstrator Module (EDM) zatiaľ vedci nahradili pomenovaním „Bridget“. Oba štarty zabezpečí ruská nosná raketa Proton.
V súčasnosti prebiehajú testy na prototype rovera v teréne čílskej púšte Atacama, ktorý do značnej miery pripomína povrch Marsu. Náhorné plošiny, ktoré dosahujú miestami nadmorskú výšku až 5000 metrov patria k najsuchším miestam na zemi, kde nie je núdza o prach, ani o roztrúsené balvany, podobne ako na Marse. Experiment SAFER (Sample Acquisition Field Experiment with a Rover) spustili vedci 12 októbra a trval ekvivalent piatich marsovských dní. Na palube roveru „Bridget“ bola panoramatická kamera, geologické monitorovacie zariadenie a radar na prieskum sľubných podpovrchových lokalít na odber vzoriek.
Práve v hĺbke niekoľkých desiatok centimetrov pod povrchom Marsu vedci očakávajú, že by sa mohli zachovať stopy bývalého života, prípadne by tam život v určitých formách mohol pretrvať dodnes. Vŕtacie zariadenie, ktoré bude na palube finálneho roveru však na experimentálnom vozítku zatiaľ chýbalo. Vytipované lokality tak museli vedci overovať ručným výkopom. Na základe experimentu vedci konštatovali, že budúce marsovské vozidlo dokáže bez problémov odolávať víchru aj prachovým búrkam, ktoré absolvovalo v púšti Atacama.
Zdroj: ESA, spaces / Foto: ESA