Spracovatelia ropy pozorne sledujú vývoj v oblasti bezemisných vozidiel a mienia ostať silnými hráčmi aj po skončení éry fosílnych palív. Rafinérske spoločnosti preto masívne investujú do nabíjania elektromobilov, batériových technológií, aj do výroby elektromobilov.
Keďže elektrické vozidlá prechádzajú do hlavného prúdu, je pochopiteľné, že firmy ako Shell, BP alebo ExxonMobil chcú profitovať z dopravy bez ohľadu na zdroj paliva. Viaceré investujú do nabíjacej infraštruktúry, čo je prirodzené pre spoločnosti, ktoré už prevádzkujú tisíce čerpacích staníc. Iní, ako ExxonMobil, tiež vsádzajú na ťažbu lítia potrebného na výrobu batérií.
Ropný gigant BP nedávno oznámil, že kúpi rýchlonabíjačky Tesla Supercharger v hodnote 100 miliónov dolárov, čím sa stane prvou spoločnosťou, ktorá nezávisle prevádzkuje renomované nabíjacie stanice od Tesly. Nabíjacia pobočka koncernu BP Pulse, doteraz nainštalovala viac ako 27 000 nabíjacích zástrčiek a do roku 2030 ich chce prevádzkovať 100 000.
Shell Recharge, nabíjacia odnož ropného koncernu, má ešte grandióznejšie plány. Celosvetovo už prevádzkuje 140 000 nabíjacích portov a začiatkom tohto roka kúpila amerického poskytovateľa nabíjania Volta za 169 miliónov dolárov. V septembri otvorila v Číne masívny nabíjací uzol s 258 stojanmi. Ide o spoločný projekt spoločností Shell a čínskej automobilky BYD.
150 kW nabíjačka BP Pulse
Kým európske ropné spoločnosti vo veľkom investujú do nabíjacej infraštruktúry, americké sa zameriavajú aj na výrobu batérií a ťažbu surovín. Napríklad americký koncern Koch Industries minul podľa denníka The Wall Street Journal stovky miliónov dolárov na financovanie spoločností v celom dodávateľskom reťazci batérií.
ExxonMobil zas kúpil začiatkom tohto roka 120 000 akrov (asi 486 km2) pôdy v Arkansase s plánmi na ťažbu a spracovanie lítia, ktoré je kľúčové pre Li-ion batérie v EV. ExxonMobil plánuje začať s produkciou lítia od roku 2027 s cieľom do roku 2030 dodávať ročne lítium potrebné pre jeden milión elektromobilov.
ExxonMobil pri ťažbe nasadí vrtné techniky používané pri ťažbe ropy a zemného plynu, aby sa dostal k zásobám soľanky bohatej na lítium, nachádzajúcim sa v hĺbke okolo troch kilometrov. Lítium sa potom oddelí od slanej vody a na mieste sa premení na surovinu vhodnú pre batérie.
Ťažbu lítia plánuje aj Chevron, čo je dobre, pretože boom elektromobility si vyžiada enormný rast dodávok tohto kovu. Dopyt po lítiových batériách v USA by mal do roku 2030 vzrásť vďaka elektromobilite šesťnásobne. Tvrdí to februárová správa skupiny Li-Bridge, ktorá sleduje odvetvie batérií. Spojené štáty sú teraz značne závislé od dovozu lítia z Argentíny a Čile, hoci majú jedny z najväčších ložísk tohto kovu na svete, uviedla americká geologická služba USGS. USA majú v súčasnosti iba jednu komerčnú prevádzku na produkciu lítia, a to v štáte Nevada.
CEO automobilky Ceer Motors James DeLuca
Bokom od týchto trendov nezostáva ani Saudská Arábia, najväčší svetový vývozca ropy. Krajina investovala miliardy dolárov do výroby elektromobilov a má kontrolný podiel v kalifornskej automobilke Lucid Motors. Spolupracuje aj so spoločnosťou Foxconn na spustení výroby domácej značky elektromobilov Ceer Motors. Pôjde o prvú saudskoarabskú značku elektrických áut.
Kurz ropných spoločností smerom k elektromobilite naznačuje, že spaľováky postupne s najväčšou pravdepodobnosťou ustúpia do úzadia, či už pod tlakom regulačných opatrení, alebo bez nich.
Dr. Whittingham v 70-tych rokoch
So spoločnosťou ExxonMobil sa pritom spája zaujímavý paradox. Jej vtedajší zamestnanec Dr. M. Stanley Whittingham stál v 70-tych rokoch 20. storočia pri zrode technológie nabíjateľných lítium-iónových batérií. Firma však v tom čase nepovažovala túto technológiu za dôležitú. Dr. Whittingham, ktorý je dnes profesorom chémie a materiálovej vedy na Binghamtonskej univerzite v New Yorku, dostal za prínos v oblasti Li-ion batérií v roku 2019 Nobelovu cenu za chémiu spolu s profesorom Johnom Goodenoughom z Texaskej univerzity v Austine a Dr. Akirom Yoshinom z Meijo University v japonskej Nagoyi.