Pozrite si
Rozvodné závody nemajú zo solárnych a veterných elektrární veľkú radosť. Ide totiž o nestabilné a do veľkej miery nepredvídateľné zdroje energie, ktorých regulácia je obmedzená. Do siete preto dodávajú elektrinu aj v čase, keď je jej prebytok. Naopak, keď je jej nedostatok, často nedokážu „zabrať“.
Nuž, pravda je, že slnku a vetru zatiaľ nerozkážeme, účinnou reguláciou je len odpájanie zdrojov v čase energetického prebytku. Aj preto sa už dlho hľadajú spôsoby ako ukladať prebytočnú energiu do zásobníkov. Odtiaľ sa dá čerpať v čase zvýšenej spotreby, alebo v noci, keď solárne panely nepracujú.
Okrem exotických technológií, akými sú zotrvačníky, alebo podzemné zásobníky stlačeného vzduchu, sú najjednoduchším riešením záložné batérie. Napríklad Tesla ich dodáva pre individuálnych používateľov pod označením Powerwall.
Popri energetických ostrovoch aj extra výkonné vedenia
Záložné batérie môžu byť iste významným stabilizačným prvkom elektrizačnej sústavy, najmä v súvislosti s individuálnou fotovoltaikou v rodinných domoch, hoci tam je ideálom dosiahnuť „ostrovný systém“, nezávislý od rozvodnej siete.
Inou cestou sa plánuje vydať skupina ázijských, najmä čínskych podnikateľov. Založila organizáciu GEIDCO s cieľom vybudovať kontinentálne a interkontinentálne rozvodné siete, spájajúce významné zdroje obnoviteľnej energie.
GEIDCO – Global Energy Interconnection Development and Co-operation Organization je podnikateľská skupina založená v Číne, no dnes už má uzavreté dohody okrem domácich subjektov aj s energetickými spoločnosťami v Japonsku, v Južnej Kórei a v Rusku a s výrobcami zariadení a univerzitami zo 14 krajín.
Jej zámer je impozantný – do roku 2050 prepojiť celý svet energetickou supersieťou, prenášajúcou elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Schopnosť pružne prenášať elektrinu na veľké vzdialenosti by eliminovala dnešné problémy s lokálnou nestabilitou.
Z púšte do Londýna
V čase poludňajšej špičkovej produkcie solárnych elektrární v púšti Gobi je v západnej Európe večerná špička a dopyt po elektrine graduje. Diaľkové vedenie dokáže takýto dopyt efektívne pokryť.
Podobným smerom sa uberal aj projekt Desertec . Jeho víziou bolo prepojiť severnú Afriku, Európu a Blízky východ rozvodnou sústavou napojenou na sieť solárnych a veterných elektrární. Do Európy mal byť položený vysokonapäťový podmorský kábel cez Stredozemné more.
Vďaka politickej nestabilite v severnej Afrike po „arabskej jari“ však projekt v pôvodnej podobe skrachoval. Dnes pokračuje len výstavba niektorých veľkých elektrární (napríklad v Maroku).
Prvým krokom GEIDCO je vybudovanie sústavy Asia Super Grid, ktorá by mohla priniesť obrovské možnosti generovanie energie z obnoviteľných zdrojov na severe Číny v púšti Gobi, s prepojením na ďaleký Východ a Japonsko.
Projekt, ktorý dáva nádej
Myšlienka počíta s vybudovaním tisícov kilometrov siete veľmi vysokého napätia viac ako 1000 kV AC / 800 kV DC, aby sa minimalizovali prenosové straty. Projekt sa zdá byť na prvý pohľad megalomanský, ale v porovnaní s aktuálnymi čínskymi investíciami vyzerá prijateľne. V krajine sa od roku 2009 totiž postavilo takmer 10 000 míľ (16 000 km) vedenia s veľmi vysokým napätím (VVN).
Čím rozsiahlejšia bude takáto sieť VVN, tým bude stabilnejšia. Jej roztiahnutie zo severu Európy do Juhoafrickej republiky, z Ruska do Austrálie, a z východu na západ, vytvorí stabilnú globálnu sieť.
Pravda, pri medzinárodných tranzitných projektoch takéhoto rozsahu vstupujú do hry aj geopolitické a ekonomické záujmy, ako vidíme pri súčasných projektoch alternatívnych plynovodov. Na politickú nestabilitu a lokálne konflikty doplatil aj projekt Desertec.
Napriek tomu má GEIDCO ambiciózne ciele. V strednodobom horizonte do roku 2030 chce vytvoriť intra-kontinentálne prepojenie sietí na každom kontinente a do roku 2050 dosiahnuť aj prepojené kontinenty.
Cez takúto infraštruktúru by sa malo dopravovať až 90% svetovej spotreby elektriny a tá by mala byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov – vo vodných, veterných a slnečných elektrárňach. Držme palce, nech sa tento smelý plán podarí.
Zdroj