Kým ešte v nedávnej minulosti si orbitálne štarty (aj pri vynášaní satelitov) vyžadovali roky plánovania a mesiace príprav, dnes je to aj vďaka súkromným vesmírnym spoločnostiam omnoho dynamickejší proces. Nový program Rocket Lab má umožniť zákazníkom – za primeranú cenovú prirážku – vyniesť náklad na obežnú dráhu do 24 hodín od jeho privezenia na štartovaciu rampu.
Myšlienka zrealizovať misiu „z nuly“ do štartu za menej ako 24 hodín je dosť pôsobivá, ale po očistení od marketingovej vaty vyzerá skutočnosť trochu menej bombasticky.
„Schopnosť pohotového štartu bola zakomponovaná do konštrukcie Electronu a našich štartovacích miest od prvého dňa,“ povedal zakladateľ a generálny riaditeľ Rocket Lab Peter Beck. A ďalej uvádza, že od príchodu na miesto štartu možno integráciu užitočného zaťaženia, jeho zapuzdrenie a vypustenie dokončiť už za 24 hodín.
Realita je však o poznanie zložitejšia. Záujemca bude musieť byť, samozrejme, súčasťou vesmírneho programu a vopred spolupracovať s Rocket Lab na presných špecifikáciách, obežnej dráhe a ďalších premenných potrebných na úspešný štart. Takže sa nemôžete len tak objaviť na kozmodróme s balíkom tvrdej meny a satelitom, a žiadať jeho vypustenie.
Môžete však dopravcovi poskytnúť všetky relevantné podrobnosti a povedať, že sa so satelitom možno objavíte v priebehu nasledujúcich pár mesiacov.
Podľa Petera Becka by bol o takúto flexibilitu medzi zákazníkmi záujem. Firma zatiaľ takýto ultra rýchly obrat nedosiahla, ale je presvedčená, že je to možné a ambície jej nechýbajú.
Od 25. mája 2017 uskutočnil Rocket Lab spolu 27 štartov svojho nosiča Electron, z toho 25 „ostrých“ štartov, plus dva testovacie. Vyniesol pritom do vesmíru 147 malých satelitov. Najnovšia, doteraz najnáročnejšia misia vyslala 28. júna na cis-lunárnu dráhu sondu CAPSTONE.
Takáto kadencia štartov nie je žiadny veľký „zázrak“, aj keď na startup je to úctyhodný výkon a tento rok bude pravdepodobne rekordný. Za najúspešnejšou súkromnou vesmírnou spoločnosťou SpaceX (a určite najvýkonnejšou v oblasti kozmických letov z celosvetového hľadiska) však má nováčik čo doháňať. Kým Rocket Lab uskutočnil v roku 2021 šesť štartov, SpaceX ich má v rovnakom období na konte 31.
Od roku 2010 vypustila SpaceX 161 nosičov Falcon 9 a tri ťažké rakety Falcon Heavy. K tomu pridajme v rokoch 2006 až 2009 päť štartov Falcon 1, z ktorých boli prvé tri neúspešné, ale zvyšné dva presvedčili investorov, aby išli do rizikového podniku. Nasledujúci vývoj ukázal, že neurobili chybu. V júni dokonca dosiahla SpaceX bezprecedentnú kadenciu štartov. Po čomsi takom zrejme túži aj Rocket Lab.
V priebehu troch dní vypustila SpaceX tri rakety Falcon 9 z troch rôznych štartovacích komplexov: 17.6.2022 štartovala z LC-39A misia Starlink 4-19, 18.6. z SLC-4E misia SARah-1 a 19.6. z rampy SLC-40 misia Globalstar- FM15. Nič také sa doteraz nikomu nepodarilo.
Vesmírny startup zdôrazňuje svoju schopnosť stavať, udržiavať a pripravovať satelity a podporné systémy vo svojich vlastných zariadeniach. Je v každom prípade životaschopnou spoločnosťou, ktorá sa po dokončení výkonnejšej rakety Neutron pravdepodobne zaradí ku kľúčovým hráčom v kozmonautike.
V porovnaní s Blue Origin Jeffa Bezosa, ktorý sa s Elonom Muskom strieda na prvej priečke najbohatších ľudí na planéte a snaží sa, zatiaľ bezvýsledne, SpaceX konkurovať (čítaj kopírovať jej úspešné projekty) na niekoľkých frontoch, je Rocket Lab spoločnosťou, ktorá úspešne dopravuje náklady do vesmíru. Po nedávnej misii CAPSTONE dodajme, že nielen na zemskú orbitu.