Pozrite si
Prakticky každý výtvor techniky môže pomáhať a chrániť, ale môže byť aj nebezpečný, či dokonca ako zbraň použitý aj proti ľuďom. O autonómne konajúcich robotoch to platí v plnej miere. Objavujú sa hlasy vyzývajúce k opatrnosti, aj bezbrehý optimizmus.
Keď som v týchto dňoch videl obraz českého autora Jiřího Navrátila zobrazujúci „larvu robota“, napadlo mi, že to ani nemusí byť uletená myšlienka. O replikujúcich sa robotoch uvažovali spisovatelia sci-fi už dávno a inžinieri s nimi počítajú aj dnes.
Zrejme tu však nepôjde o nejakú genézu z mláďaťa na dospelého jedinca, ako sa to deje u biologických druhov. Načo aj? Noví roboti sa budú „rodiť“ hneď „dospelí.“
To, čo vidíme – telo robota so všetkými jeho prejavmi, prípadnou mimikou a rečou tela, je len schránka, interface nabalený na jeho riadiacu jednotku. Pokiaľ tá bude dostatočne sofistikovaná a vybavená umelou inteligenciou a dostatočne citlivými zmyslovými orgánmi, v technickom poňatí kamerami a detektormi, bude simulovať vyspelú umelú bytosť.
Evolúcia pokračuje
Aby sme dosiahli stav, aký si predstavovali autori vedecko-fantastickej literatúry a filmoví tvorcovia tohto žánru, teda svet, kde budú humanoidní, človeku na nerozoznanie podobní roboti masovou súčasťou spoločnosti, musíme dosiahnuť hlavne dve veci.
Zvládnuť integráciu superpočítačov s umelou inteligenciou a schopnosťou hĺbkového učenia do obmedzeného priestoru v tele robota (nemusí byť len v „lebke“) a vytvoriť také mechanické a bionické konštrukcie a materiály, ktoré umožnia robotom dosiahnuť pohyblivosť podobnú človeku vrátane reči tela.
Jej podstatnou súčasťou je mimika. Nie sú to ale jediné veľké výzvy, dôležitou otázkou sú aj energetické zdroje poháňajúce robotov, čo nemusia byť len akumulátory, ale napríklad aj palivové články, v niektorých prípadoch dokonca aj spaľovacie motory.
Uvedené dva okruhy problémov sú pri vývoji človeku podobných robotov kľúčové. V oboch oblastiach zaznamenávame čoraz väčšie pokroky.
Napríklad vedci zo spoločnosti Columbia Engineering vyvinuli syntetické tkanivo vyrábané 3D tlačou, ktoré môže pôsobiť ako aktívny sval. Materiál zo silikónovej gumy a mikrobubliniek z etanolu sa dokáže stláčať, ťahať, ohýbať a krútiť, pričom unesie až tisícnásobok svojej vlastnej hmotnosti.
Nový mäkký funkčný materiál môže slúžiť ako robustný mäkký sval, ktorý má dobré šance priniesť revolúciu do konštrukcie tzv. mäkkých robotov. Umelý sval funguje na princípe elektrického ohrevu.
V ďalšej fáze jeho tvorcovia uvažujú skombinovať tieto svaly s umelou inteligenciou, ktorá by ich dokázala ovládať s maximálnou prirodzenosťou pohybu.
Trochu inou cestou sa uberá tím z Purdue University. Tamojší vedci vyvinuli textílie z flexibilného polyméru, ktorý pri zahriatí mení tvar a tuhosť, čo umožňuje dosiahnuť riadenú kontrakciu a uvoľnenie podľa potreby.
Plastová pena zabalená do tejto tkaniny sa dokáže ohýbať, krútiť a pohybovať po určenej dráhe. Nové technológie môžu pomôcť okrem konštrukcie mäkkých robotov aj pri vývoji exoskeletonov schopných zlepšiť kvalitu života postihnutým ľuďom, alebo uľahčiť ťažkú fyzickú prácu tým zdravým.
Sexy spoločníci, rodová rovnosť, dekadencia
Okrem toho, že mäkké roboty budú vyzerať ako ľudské bytosti (ale môžu mať aj formu domáceho maznáčika) a dokážu neverbálne komunikovať, čo zvýši empatiu, budú sa vedieť aj socializovať.
To, čo môže byť pri starostlivosti o chorých a osamelých ľudí považované za výhodu, niektorí odborníci, a nielen oni, považujú za riziko. Poukazujú na nebezpečenstvo, keď používatelia takýchto robotov podľahnú ilúzii, že majú za spoločníkov ľudské bytosti a citovo sa na nich naviažu.
Naopak, iní vidia v robotoch výzorovo a materiálovo „identických“ s človekom výhodu a jedinú správnu cestu. Patrí k nim aj Sergi Santos, vynálezca jedného z prvých sexuálnych robotov s označením Samantha. Jeho firma Synthea Amatus dodáva Samanthu za príjemnú cenu okolo 3 000 € .
https://www.youtube.com/watch?v=PkN4i5BP4Tg
O sexualite Samanthy výrobca na svojich stránkach uvádza:
„Úroveň sexuality Samanthy možno stimulovať na troch hladinách v závislosti od toho, či váš dotyk naznačuje viac romantický, alebo viac sexuálny motív. Keď s ňou komunikujete, môžete zmeniť jej trpezlivosť, pamäť a zmyselnosť. Tieto sú regulované súborom excitónov, v analógii s úlohou neurotransmiterov a receptorov v ľudskom mozgu, ktoré ovládajú stimuláciu. Samantha má dynamické excitóny, ktoré sa budú líšiť pri interakciách s ľuďmi. Čím viac rôznych druhov sexu s ňou máte, tým viac sa zmení.“
V tomto prípade je dokonalá ilúzia živej partnerky cieľom. Sexuálna robotka, alebo fembot, ako ju už stihli pomenovať v anglicky hovoriacich krajinách, má bijúce srdce, príjemne teplé telo a vyzerá ako živá.
Vďaka dotykovým senzorom vie reagovať na mechanické podnety na príslušných miestach vrátane intímnych a svojho „partnera“ dokáže povzbudzovať verbálne, aj neverbálne. Už to nie je erotická hračka v podobe nafukovacej sexuálnej bábiky, ktorá majiteľovi len pasívne „podrží“.
Sergi Santos ide ešte ďalej a dokonca sa zahral na boha. Tvrdí, že so sexuálnym robotom budeme môcť mať deti. Neprebehne to ale analogicky so vznikom a rastom embrya po oplodnení vajíčka spermiou.
Namiesto dvoch DNA bude pri vzniku „dieťaťa“ syntéza predstáv umelej inteligencie robota a jeho ľudského partnera. Počítačový algoritmus potom vytvorí formu výslednej bytosti a tá sa vytlačí na 3D tlačiarni.
Čo na to poviete? Tiež vám niekedy napadlo, že nadmerné užívanie psychotropných látok máva neblahé účinky?
Sex s robotickými partnermi mužského či ženského pohlavia však bude v blízkej budúcnosti realitou, či sa nám to páči, alebo nie. Trh pre tento typ zábavy existuje, tvorcovia pornostránok o tom vedia svoje.
Nepodľahnúť robofílii
Podľa štúdie nemeckej Univerzity of Duinsburg-Essen sa v prieskume až 40 percent z 263 mužských respondentov priznalo, že by vyskúšali sex s robotickou ženou v nasledujúcich piatich rokoch.
A hoci sú muži pravdepodobne prístupnejší k takýmto sexuálnym praktikám, ani ženy nezostanú mimo hry aj napriek tomu, že sex bez emocionálnych väzieb preferujú v podstatne menšej miere. Britský futurológ Ian Pearson napríklad tvrdí, že sex žien s robotmi do roku 2025 bude taký bežný, ako je dnes sledovanie porna.
Nuž, ktovie aké štatistiky o sledovaní porna ženskou populáciou má Ian Pearson. Každopádne, podľa skladby multimediálneho obsahu populárnych stránok tohto žánru sa zdá, že jeho hlavnými konzumentmi rozhodne nie sú ženy.
Podľa Pearsona popularita robotického sexu bude narastať takým tempom, že v roku 2050 už bude úplne bežnou záležitosťou. Vďaka pokroku v umelej inteligencii a v robotike sa takíto partneri stanú akceptovanými a ľudia si na nich postupne zvyknú, ba dokonca si vytvoria silné emocionálne puto.
To môže prerásť do patogénnej formy, pre ktorú už existuje aj pomenovanie – robofília. Zvrátenosť v povyšovaní ilúzií na realitu môže vyústiť až k priznaniu ľudských práv robotom.
Dajme pozor, aby v rámci dnes takej populárnej inovácie etických noriem okolo rodovej rovnosti nakoniec nedošlo k zrovnoprávneniu humanoidných robotov s človekom.
Podľa definície rodovej (gender) teórie je rod súbor vlastností, charakteristík, činností a znakov, ktoré mužom a ženám pripisujeme a s ktorými sa muži a ženy v rôznej miere stotožňujú. Rod sa formuje na základe výchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka, vlastných rozhodnutí atď.
Podľa zástancov tejto teórie rod priamo nesúvisí s biologickým pohlavím človeka. Jeho definíciu by robot s umelou inteligenciou hravo spĺňal. Ak si myslíte, že čosi také je úplne uletené, spomeňme si na udelenie štátneho občianstva robotovi (či robotke).
Stalo sa tak v októbri tohto roku v Saudskej Arábii a prvým robotom na svete s priznaným občianstvom sa stal sofistikovaný humanoidný robot Sophia z produkcie hong-kongskej firmy The Hanson Robotics.
Sophia – prvý robot, ktorý získal občianstvo. Zlé jazyky hovoria, že v Saudskej Arábii má tento robot väčšie práva, než tamojšie ženy.
Etické a sociálne problémy spôsobené spolužitím s robotickými (nielen sexuálnymi) partnermi sa stanú výzvou, ktorú budeme musieť v budúcich desaťročiach riešiť. Nemusí ísť jednoznačne o negatívny fenomén, obsah a miera budú aj tu rozhodujúce.
Ani majiteľov psíkov, ktorí svojich miláčikov považujú za člena rodiny, nepodozrievame hneď zo zoofílie. Pre niektorých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu nadviazať plnohodnotný partnerský vzťah, môže byť takáto syntetická realita dobrou voľbou. Ostatní určite ocenia v domácnosti pomocníkov, alebo zábavných spoločníkov.
Tvoríme démona?
Riziká spojené s umelou inteligenciou, zvlášť pri jej spojení s robotmi, sú však omnoho rozsiahlejšie, než degradácia morálno-etických princípov. Jeden z popredných skeptikov, Elon Musk, sa vyjadril, že s umelou inteligenciou sme stvorili démona.
Zneužitie tohto fenoménu môže byť údajne nebezpečnejšie, než jadrové zbrane. Elon Musk, ktorý však prostredníctvom spoločnosti OpenAI na vývoji umelej inteligencie aktívne pracuje, pritom nie je jediný, kto vyzýva k opatrnosti.
Spolu s ním 117 technologických lídrov z celého sveta poslalo petíciu OSN, aby zaistila nové pravidlá v oblasti vývoja umelej inteligencie. Uvádzajú v nej, že vývoj zbraní na báze umelej inteligencie spôsobí tretiu globálnu revolúciu v zbraňových systémoch.
Ak nepočítame luk, tak predchádzajúcimi dvoma bol vynález pušného prachu a v minulom storočí jadrové zbrane.
Zďaleka pritom nemusí ísť len o vyzbrojených robotov, ktorí budú mať formu filmového terminátora. Omnoho bližšie k realite a aj nebezpečnejšie sú autonómne bojové vozidlá, lietadlá a drony, ktoré sa môžu v závislosti na programovom vybavení zmeniť na smrtonosné stroje.
Dnešné technológie umožňujú miniaturizovať kamerové systémy s technológiou rozpoznávania tváre a mikropočítače s umelou inteligenciou do takých rozmerov, že sa zmestia aj do miniatúrnych dronov veľkosti kolibríka.
Takýto dron pritom môže v sebe niesť dostatočne silnú výbušninu, aby sa v prípade potreby zmenil na inteligentný riadený projektil.
Takýto kamikadze dron ukázala vo videu s názvom Slaughterbots (Vraždiaci roboti) organizácia Campaign to Stop Killer Robots. V úvode filmu prednáša výskumník podieľajúci sa na vývoji novej technológie.
Hovorí, že drony dokážu reagovať 100-krát rýchlejšie, než človek a pomocou kamier na rozpoznávanie tváre vedia vypátrať obete na základe zadaných parametrov a následne ich zlikvidovať. Slúžia pritom ako miniatúrna riadená strela.
V akcii sme mohli takéto drony kedysi vidieť v kultovom sci-fi filme Duna. Dnes sú realitou.
O rojoch autonómnych dronov vypúšťaných z lietadiel už otvorene hovoria predstavitelia armád ako o novom účinnom zbraňovom systéme.Technológia mikrodronov vo filme Slaughterbots integruje už existujúce prvky.
Podľa experta na umelú inteligenciu Stuarta Russella z University of California v Berkeley je dosiahnuteľná ľahšie, ako autonómne autá. Campaign to Stop Killer Robots, podobne ako spomínaná skupina technologických lídrov, žiada OSN, aby prijala legislatívu zakazujúcu vývoj a šírenie aplikácií umelej inteligencie v podobných nebezpečných formách.
Lenže OSN nie je dostatočná autorita, aby zabránila armádam štátov, ktoré sa rozhodnú povýšiť národný záujem nad výstupy medzinárodnej diplomacie, vyvíjať podobné zbraňové systémy. Mimochodom, môžeme ich stále považovať za konvenčné?
Ruský prezident Vladimír Putin to vyjadril jasne, keď na začiatku školského roka prehovoril k žiakom Ruskej federácie. Podľa neho bude svetu vládnuť krajina, ktorá bude lídrom vo vývoji umelej inteligencie. „Umelá inteligencia je budúcnosťou nielen pre Rusko, ale aj pre celé ľudstvo. Sú tu veľké príležitosti, ale tak isto nástrahy, ktoré je dnes ešte ťažko predpovedať. Ten, kto bude na čele tohto výskumu, bude vládnuť svetu“, myslí si Putin.
Ruský prezident je určite v obraze omnoho viac, ako bežní smrteľníci. Keďže Rusko, rovnako ako USA a mnoho ďalších krajín, už roky vyvíja autonómne zbrane, určite nemal na mysli len prínosy v oblasti efektívnejšej výroby a dokonalejších expertných systémov.
Nástupu super inteligentných robotov a iných strojov nedokážeme zabrániť a ani by to nebolo rozumné. Máme však možnosť voľby a nástroje v rámci politických inštitúcií, aby sme dosiahli ich bezpečnú reguláciu tak, ako sa to viac-menej úspešne podarilo s nukleárnymi zbraňami. To platí o armádnych robotoch. V civilnom sektore bude tá regulácia omnoho zložitejšia. Zdá sa, že v blízkej budúcnosti bude Zem veselou destináciou.