Meizu MX3: čínsky iPhone s osemjadrom

Veď napríklad Lenovo či Huawei sú top výrobcovia a napokon, aj ostatní veľmi často svoje produkty vyrábajú práve v tejto svojskej krajine. Prišiel z nej aj Meizu MX3, tiež veľmi svojský smartfón vo sférach vyššej strednej triedy.

Svojský je v mnohých veciach, ale dizajnová inšpirácia je jasná. Meizu až príliš napodobňuje iPhone, aspoň teda svojou prednou stranou a používateľským prostredím. Ale nechajme iPhone iPhonom a skúsme sa na prístroj pozrieť objektívne. Hneď po prvom zapnutí poteší displej, ktorý má veľmi malý rámik. To je moderný a veľmi praktický jav. Už menej praktický je zámok displeja v hornej stene. Na protiľahlej je opačne orientovaný microUSB port, ktorému nechýba funkcia OTG.

Zadný kryt je odnímateľný, microSD slot však nečakajte. U nás je zatiaľ (ako-tak) dostupná 16 GB verzia, inak však existujú varianty až po 128 GB, kedy už by bol pamäťový slot zbytočný, zatiaľ však pamäť s reálne 12,44 GB priestorom zostáva miernym problémom. Veľmi zaujímavým prvkom je jediné tlačidlo pod displejom, ktoré tiež iste chce imitovať iPhone. V základe plní funkciu tlačidla „domov“, jeho podržaním sa zariadenie uspí (zaujímavý nápad) a zároveň slúži ako notifikačná dióda. Osvietiť ním prístroj nemožno, aspoň sa mi to nepodarilo.

A čo ďalšie ovládacie tlačidlá? Veď Android potrebuje najmenej tri! Tu musíme naznačiť, že Meizu nemá úplne štandardný Android, ale k tomu sa vrátime. Funguje to však tak, že gestom od spodného tlačidla na displej sa vrátite o krok späť (ale iba v režime na výšku – v opačnom tlačidlo späť neexistuje, takže musíte smartfón otáčať!) a správcu úloh vyťahujete zospodu displeja (bez dotyku spodného tlačidla), ale len v niektorých aplikáciách. V iných sa zas ovládacie tlačidlá zobrazujú niekde na displeji. Opäť však nie v režime na šírku. Úprimne, nepáči sa mi takýto rozhádzaný systém s cieľom odlíšiť sa za každú cenu. Takéto ovládanie podľa mňa nie je ani rýchlejšie, minimálne pre Android používateľov ani jednoduchšie a napokon človeka oberá o možnosti.

Na displeji si výrobca dal záležať. Okrem malého rámika zaujme dnes už takmer priemernou 5,1“ uhlopriečkou, plnými pozorovacími uhlami, peknými farbami a Full HD rozlíšením. 412 PPI je zbytočne veľa, aj HD rozlíšenie by bolo na tejto veľkosti dokonalé, ale čo už. Zobrazenie je každopádne bezchybné.

Full HD rozlíšenie má dopad na výkon, najmä grafický. Meizu však nie je žiadnym slimákom. Tvári sa ako top-end, čo síce nie je, ale výkon mu nechýba. Používa totiž osemjadrový procesor Exynos, zrejme ešte v jeho prvej verzii. Štyri silné jadrá Cortex-A15 bežia na 1,6 GHz, štyri pomalšie Cortexy A7 pracujú na úspore energie. 28 900 bodov v AnTuTu a 9 100 v 3DMarku ISU sú fajn, aj keď osemjadro určite vzbudzuje väčšie očakávania. 3D hry v rozlíšení displeja (Full HD) by mu nemali robiť problémy. Treba však rátať s vyššou mierou zahrievania aj pri stredne náročných činnostiach, surfovanie Meizu rozohreje citeľne. Z RAM-ky vám zostáva zhruba 900-1 000 MB, čo sú výborné hodnoty.

Hoci to nevadí, konkurencia zvykne z 2 GB modulov vyťažiť ešte tak o 200 MB viac. Možno tušíte prečo – Meizu má totiž objemnú grafickú nadstavbu. A to tak objemnú, že už by sa dalo diskutovať, či ešte ide o nadstavbu nad Androidom alebo odlišný operačný systém (volá sa Flyme 3.0) postavený na jadre Android OS 4.2. Priklonil by som sa k označeniu „veľmi rozsiahla nadstavba“. Už sme naznačili odlišnosti z pohľadu ovládacích tlačidiel. Je ich tu však oveľa viac. Horná lišta väčšinou nezakrýva celú plochu displeja, ale len potrebnú výšku (pokiaľ nie sú žiadne notifikácie, pár skromných skratiek robí lištu veľmi nízkou). Zamknutá obrazovka neobsahuje vlastne nič. Väčšina aplikácií v menu je prepracovaných do odlišného štýlu, niektoré sa líšia aj funkčne. Najmä v nastaveniach príbuznosť s Androidom hľadáte ťažšie.

Podobne ako Apple, Huawei či Lenovo, ani Flyme 3.0 v Meizu MX3 nepoužíva menu aplikácií. Pri prvých pohyboch v systéme som hľadal gesto, ktorým by sa v skutočnosti neexistujúce menu vari mohlo zobraziť – pretože ikon bolo na ploche podozrivo málo. Ale možnosť iba odinštalovať program, nie zmazať skratku z plochy, ma presvedčila o mojom omyle. Aplikácií je totiž skutočne iba základné minimum. Žiadne nástroje, žiadne antivírusy a samozrejme žiadne zbytočné hry. Za všetko hovorí fakt, že v Meizu nenájdete ani len aplikáciu Gmail! Ani YouTube či Chrome nehľadajte. Nebojte sa však, Obchod Play je na palube, takže čo chcete, môžete si doplniť. Kdesi som čítal, že Google už teraz požaduje od výrobcov, aby inštalovali buď celý jeho balík aplikácií naraz, alebo ani jednu – v prípade vydania Androidu 4.2 ešte zrejme táto podmienka neplatila. Či je takýto jednoduchý systém výhodou alebo obmedzením je subjektívne. V úložisku však výrobca podľa všetkého veľa neušetril.

Vráťme sa ešte k správcovi úloh, ktorý vysúvate zospodu obrazovky na ploche alebo v niektorých vstavaných aplikáciách. Oproti svojim konkurentom je pozadu, dokonca aj štandardné možnosti čistého OS Android ho zahanbia. Obsahuje totiž iba malé ikony bežiacich aplikácií – teda žiadne náhľady, žiadne hromadné ukončenie a už vôbec nie rýchle prečistenie RAM-ky.

Zato klávesnica je zaujímavá. Má síce tiež minimálne jednu chybu, totiž písmená vždy zobrazuje ako veľké (to, či píšete malé alebo veľké, vidíte len podľa svetielka na tlačidle Shift alebo samozrejme podľa písaného textu). Geniálnym riešením je však horný výsuvný rad číslic alebo bežných interpunkčných znakov. Drobnosť, ktorá veľmi poteší. Napriek neštandardnému rozloženiu, po chvíli zvyku budete písať rýchlo a dobre. Zvyk si vyžaduje aj diakritika formou dvoch samostatných tlačidiel (dĺžňa a mäkčeňa).

2 400 mAh batéria vzhľadom na Full HD displej a osemjadrový procesor naznačuje, že Meizu nepatrí k výrobcom, ktorí by túto oblasť preferovali. Čakajte preto istú mieru samovybíjania (za noc v lietadlovom režime s minimom doinštalovaných aplikácií 2 %). Čo sa týka výdrže na webe cez Wi-Fi s 50 % jasom, vychádza na 4 hodiny 32 minút, čo je podpriemerná hodnota. Holt tieto žiletky veľkú výdrž nemajú…

GPS vás nesklame ani neprekvapí – bez A-GPS chytí signál za 45 sekúnd a rýchlosť meria s presnosťou 0,2 km/h. Reproduktor je priemerný aj hlasitosťou, aj mierou čistoty prejavu.

8 Mpx fotoaparát na úrovni high-endu nie je, skôr je rád, keď sa mu vôbec podarí dosiahnuť priemerné výsledky. Jeho nastavenia sú takisto minimalistické a jednoduché, HDR, niekoľko filtrov a nastavenie základných parametrov sa vošli. Videu nechýba preostrovanie dotykom, fotenie a dokonca zapínanie blesku, pauzu však nezvláda.

Oplatí sa Meizu MX3 kúpiť u operátora O2 za 299 €? Nie je to zlá ponuka, ale konkurencia ponúka viac aj pri prirážkach za značku. Napríklad starší LG G2 alebo Sony Xperia Z1 majú výkonnejší procesor (ktorý nepotrebuje 8 jadier), rozhranie bez zbytočných výstrelkov, lepšie fotoaparáty aj batérie. Navyše k nám MX3-ka prišla pomerne neskoro, keď už dlhšie poznáme nástupcu.

Cena 299,00 € Rozmery 139 x 72 x 9 mm, 143 g Displej 5,1“ IPS (1 080 x 1 920 px, 412 PPI) Hardvér Samsung Exynos 5 Octa 5410 (4+4-jadrový 1,6 GHz Cortex-A15 + 1,2 GHz Cortex-A7, GPU PowerVR SGX544MP3, 28 nm), 2 GB RAM, 12,44 GB Flash, HSPA, Wi-Fi, Bluetooth 4.0, GPS, GLONASS, NFC, 8 Mpx fotoaparát (AF, LED, FHD 30fps video), 2 Mpx webkamera, Li-Pol 2 400 mAh Softvér Android 4.2 + FlymeOS 3.0